„Pred pár dňami sa u mňa stavil jeden kamarát. Len tak náhodou šiel okolo nášho domu, vybehol hore a dal mi sveter. Bolo mi to podozrivé. Dnes je odpočúvacia technika na vysokej úrovni, vo svetri bol bezpochyby vmontovaný citlivý mikrofón. Uvedomil som si aj ďalšie súvislosti. Nedávne udalosti nemohli byť náhodami, odrazu začalo všetko do seba zapadať. Bolo to jasné a tak bezočivo priehľadné – idú po mne. Iba som nevedel, kto. Mimozemšťania? Štátna bezpečnosť? Prezrel som sveter. Vedel som, že nič nenájdem. Dokonalá technika. Obliekol som si ho a prechádzal sa v ňom po byte. Vedia o mne všetko, aj moju veľkosť. Padol mi ako uliaty. Náročky zreteľne nahlas som si akože sám sebe rozprával, že nie som taký hlúpy, aby som nevedel, že ma chcú dostať. Ale začo? Nič som nevyviedol. Tak prečo mám byt prešpikovaný mikrofónmi a mikrokamerami? Ak som niečo vyparatil, tak jedine v kóme.