reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

reklama

Spomienky

Na verejnej dražbe

Ladislav Šebák

Na verejnej dražbe

Verejnú dražbu dnes pozná už asi každý, niekto, žiaľ, ju pocítil aj na vlastnej koži, alebo sa o nej zatiaľ len dočítal v pozdrave od exekútora, šťastnejší jej priebeh zažili pri sledovaní starého slovenského filmu Dáždnik sv. Petra. My decká s našimi rodičmi sme si ju však vychutnávali v druhej polovici šesťdesiatych rokov takmer každú sobotu.

  • 1. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Žiaľ, nikdy sa nestretol s Vladom z Častej

Ladislav Šebák

Žiaľ, nikdy sa nestretol s Vladom z Častej

„Pred pár dňami sa u mňa stavil jeden kamarát. Len tak náhodou šiel okolo nášho domu, vybehol hore a dal mi sveter. Bolo mi to podozrivé. Dnes je odpočúvacia technika na vysokej úrovni, vo svetri bol bezpochyby vmontovaný citlivý mikrofón. Uvedomil som si aj ďalšie súvislosti. Nedávne udalosti nemohli byť náhodami, odrazu začalo všetko do seba zapadať. Bolo to jasné a tak bezočivo priehľadné – idú po mne. Iba som nevedel, kto. Mimozemšťania? Štátna bezpečnosť? Prezrel som sveter. Vedel som, že nič nenájdem. Dokonalá technika. Obliekol som si ho a prechádzal sa v ňom po byte. Vedia o mne všetko, aj moju veľkosť. Padol mi ako uliaty. Náročky zreteľne nahlas som si akože sám sebe rozprával, že nie som taký hlúpy, aby som nevedel, že ma chcú dostať. Ale začo? Nič som nevyviedol. Tak prečo mám byt prešpikovaný mikrofónmi a mikrokamerami? Ak som niečo vyparatil, tak jedine v kóme.

  • 29. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 22
Otcova škola života

Ladislav Šebák

Otcova škola života

Keď sa otca niekto spýtal, koľko má detí, hrdo vyhlásil, že štyri páry. Viac ako hociktorý rozprávkový kráľ, ktorý sa zmohol maximálne na tri dcéry alebo troch synov. Ale keby sa nás spýtal, ako ho máme radi, asi by sme sa zhodli na tom, že radšej tú soľ.

  • 28. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Sporné punkové prvenstvo Piccadilly

Ladislav Šebák

Sporné punkové prvenstvo Piccadilly

„Počúvaj, veď vy ste ako prví mali v Trnave farebný televízor! Celá Zbožná ulica ho chodila obdivovať.“ Pozerám na Laca Mikulca ako puk, o čom točí, veď vo farbe sa vysielalo až niekedy v sedemdesiatych rokoch, a ja som ruský Rubín videl až o desať ďalších, aj to nie doma. A na Zbožnej, čo bol starší názov Vajanského ulice, sme bývali len do mojich desiatich rokov. Rok potom, čo z veľkého parkoviska odtiahli domov na gazíkoch okupačné vojská Maďarskej ľudovej republiky, sme sa sťahovali aj my, ale len na kraj mesta.

  • 27. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Prvá láska (alebo Posledný pozdrav)

Ladislav Šebák

Prvá láska (alebo Posledný pozdrav)

Cesta osobákom z Trnavy do Senice trvala tentoraz večnosť. Aj pešia túra zo vzdialenej stanice od centra, okolo kasární, kde bol iba pred pár rokmi narukovaný Paľo Hammel, až do kolónky pri Hodvábke. Tam býva Zdena. Pred mesiacom odišla na prázdniny k tete do Jeseníkov, na dva týždne, ale ďalších dlhočizných štrnásť dní sa ešte neozvala. Telefón bral len jej starší čerstvo ženatý brácho alebo švagriná. Vedeli toľko čo ja. Nič. Rozvedená matka sa odsťahovala, teraz je tam navyše už len Zdena. Vlastne, momentálne nie je.

  • 19. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 16
reklama
„Pane králi, kolik je hodin?“

Ladislav Šebák

„Pane králi, kolik je hodin?“

Nedávno, keď to už-už vyzeralo na jar, som ako vždy šiel do hypermarketu skratkou pomedzi obytné betónové bloky. Na jeden panelák stavbárom asi nezvýšilo dosť materiálu, tak tam urobili asfaltové ihrisko, pri ňom kĺzačky a pieskovisko. Na tom by ani nebolo nič čudné, ani na asi 13-ročných deckách, pofajčievajúcich a odpľúvajúcich po každom šluku, a s mobilmi v druhej ruke. No ako prikovaný k zemi som zostal stáť, keď som z hlúčika obďaleč sa hrajúcich menších detí začul: „Pane králi, kolik je hodin?“

  • 16. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 850x
  • 12
Rozprávky Viery Bálintovej a iné

Ladislav Šebák

Rozprávky Viery Bálintovej a iné

Z okna našej izbičky na poschodí dedkovho domu vedie na ulicu, na drevený smolný stĺp, čierny pokrútený drôt. Od nepamäti sa na ňom hompáľa tisíckrát opršaný papierový šarkan, vlastne už len jeho kostra s vypĺznutým chvostom z postrihaných novín. Ani on však nezabráni tomu, aby k nám po ňom každý večer neprišla jedna teta až z ďalekej Bratrišlavy.

  • 15. feb 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Moja najmilšia hračka

Ladislav Šebák

Moja najmilšia hračka

Mojou prvou hračkou bol pokazený budík, ktorý som našiel za jednými dverami v domčeku na spadnutie, na kopci pod Brumovským hradom, kam sme sa nasťahovali začiatkom 60. rokov minulého storočia. Ale ani tento pokus usadiť sa v rodnom Valašsku otcovi nevyšiel, tak ako rok predtým vo Vysokom Poli. Po prezimovaní sme sa opäť vrátili do Trnavy, do manzardky rodinného domu k maminmu otcovi, kde ako vdovec vychovával piatich násťročných synov.

  • 11. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Chlapov nerozplače obyčajné pivo

Ladislav Šebák

Chlapov nerozplače obyčajné pivo

Nádherná krajina. Mať so sebou vodováhu, dlho by sme hľadali miesto, na ktorom by bublinka ostala nepohnutá na strednej ryske. Možno keby nebolo leto, našlo by sa také na zamrznutej Vláre. Valašsko. Tu sa narodili a zomreli otcovi rodičia, tu sa narodil a chcel zomrieť aj otec. Chcel...

  • 10. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Zázračná sieťová taška

Ladislav Šebák

Zázračná sieťová taška

Jedným z najvýznamnejších vynálezov ľudstva, podľa mňa, bola predchodkyňa igelitových nákupných tašiek - sieťovka. Obyčajná, sivá, nenápadná sieťovka, neznačková, bez loga. Zmestila sa mame do dlane, a pritom do nej vošli poľahky raňajky pre osem malých zvedavcov, ktorí sa nevedeli dočkať, čo v nej prinesie z obchodu.

  • 8. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 46
reklama
Pánovi učiteľovi Holubovi s láskou

Ladislav Šebák

Pánovi učiteľovi Holubovi s láskou

Nedávno medializovaná aférka, keď sa vytočený 65-ročný pedagóg zachoval nepedagogicky a žiaka pohladil - v porovnaní s tým, čo by chlapčisko vyfasovalo pred niekoľkými desaťročiami - mi pripomenula môjho učiteľa, aj s fackou, ktorú mi raz uštedril v matematickom kabinete.

  • 6. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 53
Dievčenský pupok

Ladislav Šebák

Dievčenský pupok

Modelová situácia: Stretne vás neznámy človek a veselo sa prihovorí: „Jéééj! Ahóóój, ako sa máš?“ „Ahoj! Dobre.“ „A čo nového? Porozprávaj!“ „Nó, tak, po starom. Akurát sa ale strašne ponáhľam.“ „No nič, nebudem zdržovať, tak sa maj!“ „Maj sa a pozdravuj!“ Ale koho, si nechám pre seba, neviem, kto to bol.

  • 3. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Radšej trtol ako stehno

Ladislav Šebák

Radšej trtol ako stehno

Kedysi dávno, keď nás bolo všetkých osem detí pod jednou strechou, mávali sme pravidelne každú nedeľu varené kura. Mohlo by byť aj pečené, ale nebol by z neho plný hrniec fantastickej polievky.

  • 1. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 62
Chlapec, ktorý sa bál tmy (ale nie Himalájí)

Ladislav Šebák

Chlapec, ktorý sa bál tmy (ale nie Himalájí)

Vždy, keď niekde zbadám obrázok veľhôr (dokonca aj dnes na tejto stránke), spomeniem si na kamaráta z detstva, na malého Capana, ako sme ho všetci volali podľa jeho strýka – veľkého futbalového brankára Imricha Stacha.

  • 14. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Hrnčiarovský farárko a jeho ovečky

Ladislav Šebák

Hrnčiarovský farárko a jeho ovečky

Ako deti sme sa veľmi tešili na hrnčiarovské hody. Z dediny, ktorá už pomaly zrástla s Trnavou, pochádza polovica nášho rodu. Narodila sa tam naša mama, jej otec a všetci jeho bratia a jediná sestra, Jozefína, ktorá nás všetkých každoročne pozývala k nim na hody. Rodným Hrnčiarovciam zostala v tom čase verná už len ona a dedkov mladší brat Simeon, ostatní sa usadili poväčšine v Trnave.

  • 12. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
reklama
Susedia, ktorých nenapísal Andy Kraus

Ladislav Šebák

Susedia, ktorých nenapísal Andy Kraus

Susedia, ale takí skutoční, obveseľovali bez nároku na honorár (a pravdepodobne aj nevedomky) niekoľko rokov mojich rodičov, ba celý vchod. Akurát že naši si ich užili najviac, ich byty oddeľovala totiž spoločná stena.

  • 9. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 12
reklama
SkryťZatvoriť reklamu