Ďakujem! Dnes ráno bolo také pekné slniečko, takú som mal dobrú náladu, až kým so sa nezbadal v skle vchodových dverí. Najprv som si myslel, že mi zdnuká odomkýňa nejaký slon. Keď som otvoril, zmizol.
So zatajeným dychom som dočítala Tvoju úžasnú reportáž z kostola. Rovnako obdivujúc vedomosti i Tvoju odvahu vystúpiť až „ku prameňu“. Pravdu vravíš, že takýto pohľad z hora sa málo komu za života naskytne. Nezávidím Ti ho, ba naopak som rada, že práve Ty si mal možnosť sprístupniť aj nám „dole žijúcim“ Trnavčanom, ale i všetkým, ktorí Tvoju reportáž prečítajú, práce na reštaurovaní fresiek a históriu spätú s kostolom. Už ako malé dieťa ma sťatá hlava Jána Krstiteľa fascinovala. Videla, ba priam cítila som ten zlom zo života do smrti človeka, ktorý je tak silne vyjadrený na týchto freskách. Za roky nazerania sa na ňom doposiaľ nič nezmenilo. Len moja vnútorná túžba nájsť týchto matiek Salome čo najmenej. Veď predsa nie je nič hodnotnejšie, ako nechať dožiť človeka a jeho dielo, ktoré by malo predpokladať vo svojej ľudskej prirodzenosti hodnoty, ako sú tie Tvoje. Na živote je najúžasnejšia tá posledná vec, smrť ktorá berie možnosť dokončiť začaté tu na zemi. Preto si myslím, že žiť treba každý deň tak, aby nebolo čo dokončovať.
Ďakujem moc, najmä za Tvoje krásne zamyslenie sa. Asi nás je strašná kopa, čo sme v detstve nechávali oči na strope tohto kostola. Vlastne som sa na to ani nemohol pozerať, a na druhej strane - nemohol som hore nedvíhať hlavu.
Ďakujem! Ono pre bežného človeka by to bolo ako prechádza ružovým parkom, ale pre mňa a moju fóbiu z výšky (t.j. 3 m a viac), keď nemám poruke aspoň dva pevné body, prechádzka visutým mostom na potrhaných lanách a hnilými doskami pod nohami niekde v džungli nad priepasťou.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
História ma vždy zaujímala a všade kde som došla, tak vždy som všade vošla do kostola. Lebo tam sa ta naša história ukazuje v plnom svetle. No a z tých tvojích fotografií (fresiek, oltáru, spovednici, socha pápeža...) a toho krásneho rozprávania mám krásny pocit. Ľutujem, že tú historickú Trnavu poznám len z vonku a z tvojích článkov, lebo rôzne porady a školenia mi nedovolili poznať naživo viac. Zaslúžiš si K+++. Prajem všetko dobré a príjemný deň.:-)))
Ďakujem! Aj mňa vždy zaujímala, hltal som Zamarovského, Uhliga, Kosidowského, Vandenberga, Hayerdala... pomaly som už vedel dolno aj hornoegyptsky, sumersky, akkadsky, toltécky, perzsky a chetitsky ako Bedřich Hrozný (srandujem), keď som zrazu zistil, že neviem nič o G. Betlenovi, P. Pázmáňovi, M. Terézie, Veselénim... A nie je to až tak dávno, čo som sa pustil do "vlastnej" histórie, hoci kedy sa dá začať zaujímať sa o svoju obec, mesto, žuou, Uhorsko... a hlbšie a hlbšie, to je nevyčerpateľná studnica
Tuším si tam aj Ty mala 1. sv. prijímanie (pamätám si na fotke na schodoch Mariku Ostrovskú, bola ako bábika. Ale tie schody boli veľké ako do Hrubého kostola). Mňa mal vdp. Dubec (Anton?), sa mi zdá (trošku sa mi to mýli s birmovkou, ale to zasa nás mal asi Alexej Izakovič, a bolo to v Hrubom kostole.
;-)