15.8.2008 pred pol nocou (tuším sa Ti to objaví o. i., keď na fotku klikneš P tlačítkom a dáš vlastnosti). Bolo to presne na západ od Trnavy, odkiaľ sa blížila búrka, tak asi niekto v Malackách by vedel, kde a do čoho to šľahlo.
Ešte by bolo dobré spomenúť, že nielen ja, ale aj náhoda je blbec. Tie blesky som zvečnil na 1., 3. a 5. zábere, na ďalších sto alebo dvesto som už na samospúšť s 2 sek. nezachytil ani jeden, aj keď mi už lietali rovno pred objektívom.
lebo toľko času stráveného na balkóne. To dokáže iba fajčiar. Aj to bleskofotenie. Veď to musí byť časovo náročné rovnalo ako rybolov. Ja by som pritom vyfajčil kvantum. Normálne to vidím pred očami. Sedíš na balkóne a čakáš kým to švacne.
niektoré sú velice vydarené. Ináč dávam ti domácu úlohu: Kade viedla v 9. storočí cesta z Nitry do Ducového? (Čo myslíš - Šoporňa - hrad, brod, Majcichov, Trnava...?) A čo bolo v Trnave na križovatke Českej a Jantárovej cesty? Hostinec, nvestinec, kováč, sklady, oprava obuvi, krajčírstvo - a čo ešte?)
Ná tuším len ja som nebol nikdy u Ferka v Ducovom, takže len tipujem, že to je za Moravanmi rovno, kde je aj Hubinná (bolo to na atobusoch písané), nie doprava okolo kaštiela chudóžnikov (raz sa ma tak pýtal jeden soviet) k Striebornici, Výtokom a cez Jelenie jamy sa dá prejsť okolo tej rotundy sv. Jurka (asi z r. 833) vyjsť až v Nitrianskej Blatnici. Musím pozrieť do mapy, lebo nikdy som si nepozrel, kadiaľ šla Česká cesta na Budín. Nedávno som čítal o tej rotunde, že spustla práve kvôli zmene trasy hlavnej cesty. Zrejme šla ďalej na to hradisko v Ducovom a potom...? Na Trnavu? Ja sa pozriem do nejakej mapy, veď bez VP poznám len žlezničné cesty. Počkaj, zapálim si, a vyjadrím sa k tej križovatke.
No kukám mapu, z Nitry do Ducového - fakt sa asi chodilo cez Radošinu a Nitriansku Blatnicu (okolo Jurka). Až do Trnavy by bolo nezmysel, 2 x ísť cez Váh. Ale prečo sa pýtaš, žeby práve preto, že sa putovalo takou okľukou cez Trnavu?
No prvoradá otázka je, kde bola tá križovatka. Dve hlavné ulice si predstavme ako H, dolu je juh. Tak teraz som na tej konferencii počul od Ing. Ivana Staníka z Kraj. pam. ú. v BA pre mňa novinku - že (kukaj na to H) Jantárova cesta viedla mestom Dolnou bránou (vľavo dolu) po ten spojovník na H (dnešná Hviezdosl. a Shneidrova) a pokračovala cez ten spojovník a Jeruzalemskou a von Malženickou bránou, a Česká dolu vpravo Lovčickou bránou a pri Hrubom kostole dolu na Hlavnú a von Hornou bránou. Takže sa stretali na tom spojovníku H, ktoré tam vzniklo preto, že pôvodná Trnávka tam bola najužšia (inak v sever. časti Trnavy bola rozvetvená, vytvárala ostrov, preto sa aj Hviezdoslavova volala Ostrovná ulica, a južné povodie bolo neobývateľné, tam boli záhrady, hotové džungle - dnešná Pavlínska) a bol tu cez ňu kamenný most. No ale takto to mohlo fungovať len dokiaľ nebol cintorín okolo Hrubého kostola príliš veľký (a ešte ho aj ohradili múrom). Takže podľa mňa už veľmi skoro (aj tak boli zač. 16. stor. Malž. a Lovč. brána zamurovaná) sa cesty stretali po celej dĺžke Hlavnej (a Štefánikovej) ulice. No a čo tam mohlo byť iné ako hotel, napr. U čierneho orla, tam ako je dnes divadlo? A asi aj nevestinec, ktorý už patril k pohosteniu.
hotová džungla je z tých ulíc. Takže na Pavlínskej boli kedysi záhrady? Predstav si! My sme na Pavlínskej bývali. To tam však už boli domy, ktoré už dnes neexistujú ako tie stredoveké záhrady ( aj keď my sme mali záhradu parádne veľkú). Medzi domami veľký priestor na trhy (a jarmok) - vraj tadiaľ tiekla Trnávka, kým ju neprekryli - obkolesený agátmi, ktoré neskutočne počas jarných večerov voňali.
Na Pavlínskej sa stretali humná domov na Hlavnej ulici a na Halenárskej, hranicou bolo bažinaté a zarastené koryto Trnávky. Okolo r. 1500 sa to začalo skultivovávať, dom tam mal o pár rokov, asi presne ako si bývala Ty, aj otec Jána Sambuca, určite to spomínam v staršom článku o ňom. Po tej moháčskej bitke v r. 1526, keď sem prišlo veľa ľudí spoza Dunaja, tu bol dobrý každý pľac.
bývalej Paulínskej (nie Pavlínskej) ulice zlomyseľne dodať, že to bolo nielen močaristé koryto Trnávky, ale aj parádna stoka pre močovku a hnojovicu z maštalí a svinských chlievov na Kapitulskej (nehovoriac už o takej maličkosti, ako vyplachovanie latrín do toho istého veľtoku). :-D
píšem totiž takú mystifikačnú hru, že Konštantín a Metod išli z Nitry vysvätiť kodtolík do Ducového a zastavili sa v osade na mieste dnešnej Trnavy, preto sa na moje želanie a šťukino prikázanie museli prebrodiť cez Váh najprv v Šintave a potom niekde povyše MKoravian, lebo tam musel byť brod, veď tamojšie knieža malo pasienky a polia akiste práve na druhej strane Váhu, ktorý vzedy tiekol rovno popod ostroh, na ktorom veľmožský dvorec stojí. Šak rozmýšľaj a kašli na dejepis a drž sa hesla, že pravda je to, čo vyhovuje mne. A ešte mi napíš, koho mali K+M v sprievode, nosičov, kuchára, vojakov, lovcov, stopárov, žiakov, a kto všetko v Pratrnave im núkal svoje služby.
Oni cestovali popri proti toku Dunaja a pred budúcim Komárnom sa zvrtli hore, asi proti prúdu Nitry. Ale to by zas minuli o chlp Močenok a nestretli sa s Gorazdom, ktorý bol z tých končín. Možno sa s ním stretli v Nitre, veď kresťanstvo tu bolo už dávnejšie pred r. 863. Veď aj tá rotunda pri N. Blatnici je asi z roku 833. A podobnú sme mali aj my v Trnave, pri Hrubom kostole, a tiež zasvätenú Jurajovi. Stavali ich asi nemeckí misionári podľa vzoru Karolovej rotundy v Cáchách, to je tuším Áchen. Nie sú dôkazy, že tu tí dvaja boli, ale ja si myslím, že by bolo pre nich najideálnejšie putovať cez Trnavu a Prievaly na Moravu. Takže pokojne by som si vymyslel taký príbeh, že tu boli, ale pre volačo odbehi aj do Ducového. Asi to nebol veľký sprievod, maximálne 12 jak apoštolov, alebo neskôr aj jezuitov, radných pánov, Klabzubovcov aj s fotrom... A jako mohla vtedy vypadat Trnava? Na súčasné koryto Trnávky zabudni, to je asi umelé. Fungovala tu asi slovenská osada okolo Trojičného námestia, blízko vody, a podľa tŕňmi zarastenej rieky Tŕňavy im prischlo aj meno, pekne tvrdo - Trnava. A hore na pahorku mohla byť germánska osada, podľa ich sobotnajších trhov nazvaná Sobotou. Prvý raz ju vraj v roku 1152 dal ohradit múrom Gejza II., ale to bola asi len drevozemný val. Zato Imrich Bor... mi raz (viackrát sme sa ani nestretli) hovoril o jeho zaujímavej teórii, že hranicu TT vytýčili už Rimania okolo 2. stor., aj tie ulice v tvare H a 4 brány sú vraj typické pre ich castrumy, len tento bol obrovský a postavený tak "nadivoko", pretože nešlo o kasárne, ale láger, tuším ale pre 5 a pol tis. zajatých Jazygov. Keby Ťa to zaujalo, dám Ti na neho mail, nech ti to upresní. Takže aj keď to po zrušení lágera nebolo kontinuálne osídlené, predsa len tadeto viedli cesty, odpočinulo sa, utáborilo... Ináč, nedávno našli na Pekárskej sponu z rímskej uniformy, momentálne ju čistí šéf hlohov. múzea Peter Urminský.
Najviac ma očarila