Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Najkrajšie vyznanie lásky na svete, "čo neni možná" (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Nadherne,

Kto vie, ci niekedy ponyslela na to, ze to bude v buducnosti niekto citat? Myslim, ze to boli mile poznamocky len tak pre nu... ked sa nemohla porozpravat s nim, aspon to napisala na papier. Mile.... Anca.
 

Hey Anka,

kde si sa stratila? Niet casu na nas? Zelam vsetko dobre!
 
Hodnoť

KRASA.

Ak som vsetko dobre precitala...
Je mile Laci, ze sa vies podelit s takymi nezvycajne krasnymi sukromnymi vecami s nami.
NIe je to fantasticky pocit pre Vas vsetkych objavit po rokoch taketo rodinne skvosty? A vidno, ako si cennite rodinne pamiatky, ked sa to zachovalo dodnes.
Bolo by vhodne poradit sa s niekym v muzeu, kto sa zaobera starymi listinami, ako by si mohol tento skvost zachovat dalej bez toho, aby to 'poveternostne podmienky' dnesnej doby viacej neposkodili.
Co ine ako Kacko+
 
Hodnoť

K+

Niet čo dodať. Hádam len pár viet o pravej manželskej láske z Biblie
.
Marek 10:7 Preto opustí človek svojho otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy.
8 A tí dvaja budú jedno telo, takže už nie sú dvoje, ale jedno telo.
 
Hodnoť

V kazdej rodine tak nebyva

Krasne!
 

 

Nie som si istý, či u nás ešte niekto tak veľmi ľúbil, ale určite to nik nevedel tak bezprostredne a úprimne dať najavo tomu druhému. Mama často spomínala, ako bola babka na dedka telepaticky napojená. V jednom období pracoval ďaleko mimo Trnavy a babka svojim deťom rozprávala, netušiac, kedy príde, že už ide otecko po ich ulici, už otvára bránku, stíska kľučku na dverách... a vtom vošiel.
Ďakujem všetkým, čo si o nej prečítali, prípadne sa zamysleli nad svojimi láskami, a či by nebolo dobré sa tiež trochu prejaviť, zakiaľ je kedy...
 

Laco, je to o laske,

nielen o laske manzelskej, o laske vseobecne. Mam tak trochu rusku krv (nie naozaj, ale moj nevlastny otec bol po mamicke Rus, kedze otcom je ten kto vychovava, a nie ten, kto je otcom iba biologicky, vela sa na mna nalepilo z duse toho dobreho cloveka, oni to maju hadam v genoch, Rusi), u nas je citovy vztah, ci prepojenie, oddavna velmi silne. Casto sa zo mna smiali kamarati, ked videli ako sa denne zvitam so svojim synom objatim a "ruskym" bozkom, aj v jeho dospelosti... Ked som nad tym uvazoval, napadlo mi, ze je to uplne prirodzene, ze to, co som pochytil od svojho otca, to mi aj tak preslo do krvi, ze to nie je iba rusky zvyk. Raz som tak povedal, sediac na pive v predzahradke nasho hostinca, ked presiel okolo z prace moj syn, po nasom tradicnom, "ruskom" pozdrave: Chlapci, aby vam raz nebolo luto, ze ste nepreukazali dostatok "nechlapskej" lasky svojim najblizsim, pretoze neviete, ked sa s nimi lucite, ci ich zajtra uvidite.
 

 

Veru, aj my tie objatia a bozky máme zdedené cez mamu po starých rodičoch. Rané detstvo som prežil u skoro ovdoveného maminho otca s jeho 5 synmi, ktorí mali vtedy od 10 do 25 rokov. A robili mi tak zle, že mi dávali štípané pusinky, lebo som bol veľmi fajnový, pokaždé som sa utieral. A stalo sa mi už ako mládencovi v meste, že má ujco Tóno pobozkal pred spolužiakmi, aj som sa hanbil. Podobne sa môže teraz cítiť môj 25-roč. syn, ktorého takisto pri náhodnom stretnutí v meste objímem a bozkám. No nie je to bežné.
Naozaj, boli sme tak vychovaní, každé ráno sme sa pred odchodom do školy s mamou lúčili akoby pred cestou do pionierskeho tábora. A keď sa aj 5-krát stretneme v jeden deň, 5-krát sa sa takto zvítavame i lúčime.
 

Boris a Laci, je to vzacne a pekne,

ze ste si zachovali tieto zvyky.
My sme ich sem preniesli tiez a teraz ich 'ucime' a podavame dalej, zacali sme priatelmi a teraz v rodinach nasich deti, ktore pribudaju. Tu su ludia velmi 'uzavreti', kazdy sa snazi' neprejavit' a vysielat do okolia to ich neskutocne 'privacy'', cim sa obklopuju a nezbytny nauceny usmev...
som rada, ze mame tieto zvyky, pretoze clovek ozaj nevie, kedy je to objatie naposledy...
 
Hodnoť

mam

problem to precitat, nemam dysgrafiu ani dyslexiu, ale kedze pisem od piateho rocnika tlacenym, uz si to velmi nepamatam (ked pisem pisanym raz za rok tak pri niektorych pismenkach veru musim aj podumat ako sa pisu).. prvy list som precital, v druhom zafrasa druhe a stvrte slovo nemozem rozlustit:(
 
Hodnoť

Hneď to napravím:

Babka to napísala presne, akoby hovorila. Troška to upravím: "Tatulko Škreko môj fajnový manžel, čo ho ľúbim, čo neni možné. Tvoja polovička, dňa 24. XI. 1958
Možno malo byť XII., teda Vianoce, neviem. Babka ho asi občas volala priezviskom, ktoré znie dosť familárne, napr. ako "macko". Fajnový znamená podobne ako v angl. origináli (plus dobrý, chutný, milovaný...). No a to hlavné - čo neni možné - to je že najviac na svete, že taká láska na svete ani nie je.
 

 

Trošku korigujem: "čo neni možná". V našom regióne sa toto spojenie stále používa. Napr. keď niekto príde po dlhom čase na návštevu, kde je vítaný, tak prekvapený hostiteľ povie: Neni možná!
 

Lacko: fajnovy manzel

znamenau v nasich koncinach: velice dobry, onakvy, lepsi jak vjetcina... :-) Dnes by to bol manzel VIP!

Krasne si to dal dokopy! Jedno ma vsak prekvapilo: nepoznal si ju na fotke... nie je to tvoja chyba, len ma napadlo, ze ti to asi rodicia casto nevysvetlovali, nelistovali ste casto v albumoch spolu. Mame malicku vnucku, aby nemusela do jasliciek, zariadila som si, aby mohla byt so mnou... pracujem vecer, ale ak ma nespozna na vsetkych fotkach, bude mi tam hore smutno. Ved ju milujem, ucim ju spoznavat svet, rozpravat, chodit, smiat sa, spievam jej slovenske pesnicky, rozpravame slovensky! Mozno aj ta tvoja taka bola, len si nepamatas.
 

Vysvetlím, Estika,

v októbri 1961 som mal dva roky, a babka zomrela na záduch, v období preplnených nemocníc pacientmi na epidémiu chrípky doma, ani sanitka nebola voľná, vo februári 1962. Čítal som si aj dedkove spomienky, my sme dokonca žili v tom čase niekde na Morave. Pár momentov s babkou si však pamätám - ako ma hojdala na nohe, aj tú riekanku (hindži, palindži, stará baba v Linči), aj ďalšiu jej prosto-národnú básničku o kráľovi... No fotky som videl len dve - svadobnú, ktorá videla u dedka aj ďalšie roky, a mama opatrovala ešte malú fotku svojej mamy. Dedko mal asi 5 albumov, ako decká sme s ním bývali často, ale listovali sme v nich občas, aj to bez sprievodného slova. Neskôr sa dedko odsťahoval do Žiliny a po jeho smrti pred 17 rokmi sa albumy dostali k jeho synovi do Komárna. Nedávno si dva z nich bol na pár dní požičať jeho najmladší brat, teda môj ujco, a môj mladší brat, ktorý babku ani nezažil, to rýchlo naskenoval a poslal mi. Tiež sa domyslel zle, koho by napadlo, že dedko sa bude fotiť v páre so zaťovou sestrou. No a v diskusii ma dsť nešetrne zvozil za tento omyl ďalší ujco, ktorý si predsa len svoju mamu vtedy takmer 13-ročný pamätá lepšie ako ja.
Vďaka za milý príspevok!
 
Hodnoť

Veľmi pekné,

dojímavé. Vždy ma rozcitlivejú takéto staré poklady.
 
Hodnoť

Laco, dze máš oči,

tá osôbka na 2. a 3. fotografii odspodu (sťaby v slovenskom kroji, ktorý naša mama v dospelosti nikdy nenosila) je sestra nebohého Jožka K. z Veľkých Kostolian, prostoduchá Jozefka, ktorá dožila svoj život v Kovarciach pri Topoľčanoch. Teda zmýliť si ju s vlastnou babkou - máš žltú ako Počiatek!
 

 

Asi budeš mať pravdu, ale chápeš, že som mal 2 a štvrť roka, keď som o ňu prišiel? Poznal som ju vlastne len zo svadovnej fotky, ktorú mal dedko zarámovanú na Bočnej ul., a z toho známeho portrétu vo vyšívanom ručníku. Veru, na tej predposlednej sa mi vôbec nepozdávala.
 

 

Idem ich skúsiť zmazať, kď to dokonca nie je ani pokrvná príbuzná.
 
Hodnoť

Tak dobre,

máš bledožltú.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Věra Tepličková: Vážení Pán premiér 5 160
  2. Martin Borguľa: Ceny nehnuteľností stále rastú. Riešením pre ľudí budú štátne nájomné byty 2 191
  3. Elena Antalová: Po Ficovi sa Pavol Habera pustil do Matoviča 1 601
  4. Július Kovács: Fico a Kotleba nám pripravili Vianočný darček minimálne 800 mŕtvych navrch 1 554
  5. Pavel Macko: Generálnym prokurátorom bude M. Žilinka, ktorý dôveroval Čižnárovi 1 320
  6. Věra Tepličková: Zabudol vôl, že teľaťom bol, alebo keď sa opozíciou v koalícii stáva premiér 1 143
  7. Mišo Šesták: Keď urazíte Rusa alkoholom 1 127
  8. Jakub Pohle: Ako sa policajt a SISkár stretol s vybavovačom z pozadia SNS 1 060
  9. Jana Júdová: Pán Gröhling, nedajte sa, bojujte 524
  10. Aleš Tvrdý: Rande pred 15 rokmi alebo dnes 519

Rebríčky článkov


  1. Lukáš Baloga: Medzi najzaujímavejšie investície roka 2021 môžu patriť meny, hodnotové akcie a rozvojové
  2. Vladimír Seman: Tiger spod Tatier cerí zuby
  3. Ján Škerko: Som abstinent. A čo teraz?
  4. Ivan Čarnogurský: AKTUÁLNE ZATÝKANIE – dôsledok NEMORÁLNYCH IDEOLOGICKÝCH SPOJENECTIEV
  5. Dušan Seberíni: Kde skladuje Matovič koronavírusy?
  6. Peter Zajac: Nerob si starosti, štát sa o teba na dôchodku (ne)postará…
  7. Miriam Studeničová: Kritika ženského odievania
  8. Jozef Legény: Koľko koronahibakušov má na svedomí premiér Matovič?
  9. Marian Vojtko: v Tescu teroristom?
  10. Ján Franz: Cintoríny v obci Dobrá voda


Už ste čítali?