Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Darček na riťku (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

cigarety su svinstvo. ale da sa toho zbavit, mne sa to dari uz 10 mesiacov a 16 dni
 
Hodnoť

aký

troskáč:))
 
Hodnoť

by ma fakt zaujimalo

ze kde je ten "catch"
 
Hodnoť

No je mi Ta luto.

Takto fajcit. Aj moj brat fajcil ako blazon - a uz nefajci. Aj Ty to mozes dokazat. Takto premrhavat takzo zarobene peniaze.
 
Hodnoť

Veľmi empatické.

Aj ja si viem takto predstavovať, ako sa cíti človek, ktorý je v nejakom srabe. Človek bez práce postupne stráca dôstojnost pred ľuďmi, ale i pred sebou samým. Je hamba prosiť deti alebo starých rodičov o peniaze, sami potrebujú každý halier. Keď som bola mladá, nechápala som, že môže byť práca v živote človeka taká dôležitá. Teraz ma máta v najhorších snoch to, že o ňu môžem kedykoľvek prísť.
 

 

Na Kikinovi som ilustroval, že človek sa nemusí hneď zanedbať a postávať pri Tescu, keď sa ocitne zhodou viacerých nepríjemných náhod na dne spoločnosti. Zažil som to aj ja a kedykoľvek sa to môže vrátiť. A stať hocikomu, kto dnes v teplúčku surfuje v robote na nete, alebo v kruhu rodiny, o ktorej súdržnosti, vzájomnej láske a vernosti nemá pochýb. Zajtra môže byť všetko inak, bez toho, aby si to človek spôsobil vedome, sám.
Nikotinizmus je pliaga, ale použil som ho na ilustráciu biedy, keď je zdrojom príjmu rodiny len 4 a pol - materský prídavok. Zhodou ďalších nepríjemných náhod nebol nárok na žiadne soc. prídavky, ale to som tu nerozpisoval, išlo tu o iné, čo každý nezbadá. Díky, bibus.
 
Hodnoť

Super napísané.

Až ma mrazilo v kostiach. Chodíš po uliciach, okrajovo vnímaš nezamestnaných, sem-tam dáš cigaretu, mince, občas bankovku a kráčaš ďalej.
Teraz ma to vtiahlo do príbehu ako vlastný prežitok-a bolo mi nanič!
 
Hodnoť

uf

dobrý článok, príbehy z ulice milujem :)
 
Hodnoť

 

Aj ja som zazila najhorsie bolo, ked som mala len cukor a caj po dobu 4 dni, aby som dala dcere jest a preto ma tvoj prispevok oslovil. A to som nijako nemrhala peniazmi, proste okolnosti a chyby, aj v uradnych postupoch, atd. to je jedno, ale nudza aj kratkodoba cloveka nauci byt menej kriticky k druhym.
 

 

Keby som napísal viac, ani by nik neveril, Ty áno. A nebolo to ani v časoch Čenkovej, ale pred 4 rokmi. Keď spomínaš ten cukor - my sme zas pár dní jedli len drobčeky z múky, a to sme nemali soľ. Celé kilo sa neoplatilo kúpiť, a jednu malú soľničku som v jednej jedálni kradol ale pol hodinu, kým som sa ju odvážil strčiť do vrecka.
 

 

Oslovilo ma to, že si napísala, že núdza naučí človeka byť menej kritický. Možno preto sa nám aj také stáva, aby sme lepšie chápali druhých a ty si pochopila o čom bol ten článok. Aj ja poznám ludí, ktorí mi požičali a vraciam to iným. Nie sú to horibilné sumy a nepátram po tom, na čo ich použijú. Každý má svoj príbeh a žije si ho ako vie.
 
Hodnoť

 

Ano, ano, sol nad zlato:). Poznam, mala som asi pred 10 rokmi rozpocet ktory mi asi po dobu 4 mesiacov stacil na veceru z ryze, fazule a (alebo) chleba a konzervovej polievky. Ale ak chce niekto chudnut a mat dobru postavu, tak je to metoda ktora sa neda pokazit (jedine peniazmi). A s tym kradnutim- ja som si raz uliala do gumovej rukavice (pouzivala som ich v praci) trocha saponatu a ako trofej som si to zaviazane doniesla domov, lebo uz som nemala ani sampon ani na umyvanie zhola nic. Pokazilo mi to vtedy naladu, ale co uz.
 

 

Vidím, že by sme mohli písať ďalšie diely Čenkovej deti.
Okrem tej soľničky mám ešte podobný rest, spomínal som to v niektorom z úplne prvých článkov - v Skalici som sa snažil niekde oficiálne (nie na ulici) zohnať aspoň 20 Sk, ktoré mi chýbali do 62 Sk lístka domov. Požičal mi ich sám primátor Skalice, zo svojho vlastného. Už by som mu ich mohol aj poslať poštou, ale je tam už iný. Ktovie, či by mu to oovzdali. :-)
 
Hodnoť

 

Tak byt bez penazi na cestu je pre mna uplne ta najhorsia obava, nocna mora za bieleho dna. To by bol pre mna najhorsi pripad pytat si. No ja tiez 'dlzim', hoci ta osoba mi dala peniaze sama od seba (byvala kolegyna v praci) aj s komentarom ze je to dar, ale potom som na nu stratila kontakt. Odvtedy sa mi vsak uz stalo, ze som pozicala ludom v nudzi aj opakovane a doteraz cakam...no z ich strany to bolo necestne lebo si pytali na pozicanie a okrem toho u mna zadarmo (s mojim suhlasom)byvali s 2 detmi kratsi cas. takze je to asi 50 -50
 

 

Pôvodne som šiel s peniazmi na cestu, s celou stovkou. Sused, ktorý robil v INA Skalica, mi dal inštrukcie, kde sa mám u nich pýtať na robotu, a povedal mi, že cesta ma bude stáť 62 Sk. Dobre, pomyslel som si, 31 Sk jedna cesta. Keď som nastúpil, šofér mi zahlásil - 62 korún! A čo teraz, vystúpiť? Takže tam som mal veľkú dilemu - 38 Sk vo vrecku a 24 mi chýbalo (ale 4 Sk som asi mal predtým, lebo mi chýbalo 20). Nikdy som nepožiadal cudzieho na ulici o nejakú pomoc, hoci pomôcť s kočíkom do autobusa, radšej som dostal pruh. Dilema spočívala v tom - použiť peniaze na telefón, zavolať niekomu z rodiny alebo priateľov, aby poslali nejaké bubáky telegraficky na skalickú poštu, to bolo riziko, že nič nevybavím a prídem aj o tých okolo 40 Sk. Tak som šiel na mestský úrad s dotazom, či existuje nejaké oddelenie, ktoré pomôže malou hotovostnou pôžičkou, na OP, pocestným, ktorým napr. niekto potiahol peňaženku a pod. Vraj nie, a sám starosta vytiahol dvacku a požičal. Aj som o tom napísal nejaký fejtón pre Trnavské noviny - Záhorie, asi to vyšlo, lebo prišiel nejaký honorár (tak na jednu cestu do Skalice).
A ako to dopadlo s prácou? Po ďalších dvoch návštevách a 4 cest. lístkoch po 62 Sk ma neodporučil ušný lekár do hlučného prostredia (odmalička mám problémy so stredným uchom)
 

Laco, ty hovado,

to je tak silný príbeh s takými silnými motívmi, že je až do plaču, ako to niektorí diskutéri plocho otáčajú na škodlivosť fajčenia alebo chýbajúce peniaze na soľ. Ty hovado, nebudem ti vstupovať do duše, ale ty si o svoj osud priam koleduješ, ty skúšaš, koľko znesieš, aj keby si mal skapať, ty chceš biedu nakopať do riti a ukázať, že sa jej nebojíš. Ouvšem, ako hovorili prvý pán pán prezident druhej republiky, rád by som poznal hranicu medzi hrdosťou a lenivosťou. V už zrušenej pivárni Bira som si nechtiac vypočul nádhernú hlášku chlapa s krígľom v ruke: "K okot, volal, že néčo pre mna má, a vysvitlo, že robotu."
 

 

Pekná hláška. Mne pripomenula niečo celkom iné, tiež šenkové. V Country Saloone sa v lete čapovalo cez okienko vo dvore, sedel tam jeden chlapík pri pive a telefonoval, asi so ženou: "To neni normálne! Stojím tu na pošte na konci jakej šóry jak cocot, nevím kedy dójdem domo..." a zapíjal vety plnými duškami piva.
A k tomu, či sa mi chcelo robiť? V Delphi SE som vydržal rok a pol behať okolo pásu s káblikmi v ruke. Fyzicky v pohode, ale po psychickej stránke press nahovado. Doma maturitné vysvečko s vyznamenaním, lídri písali na nástenku "vydlička"... Pri nábore, ktorého som sa zúčastnil ja, hľadali akurát somárov k pásu, o mesiac zas brali kontrolórov, a tak moju robotu kontrolovali nie príliš gramotní Rómovia od SE. Do toho mi prišla operácia pruhu (zašívali mi len pravú stranu, druhú že až za rok, zatiaľ tak chodím už ale 4 roky, s miernou bolesťou v podbruší vľavo). No a do toho zlomený malíček na nohe, tak som dobehal pri výrobnom páse.
Ty si ako tá baba na pracáku, keď mi ponúkala miesto robotníka v zlievarni. Hovorím jej, že to bych si kondične netrúfol - tak mi povedala, aby som to doniesol na papieri od doktora.
Opýtaj sa Aleninho Fera. Tvrdil mi, že u nich ma 100 pro vezmú, že tam má veľké slovo, ale že či som ochotný kopať aj kanále pre el. rozvody. Ja že jasné - a nevzali ma (45-ročného).
Tých zážitkov mám viac, bez vody, el., plynu, tepla... a potom píš veselé príhody, ktorým rozumie každý...
 

Šagma zato nezabi,

já to myslím stebu dobre.
 

 

To bolo inšé, ked som bol malý a Zdena ma núcila utret rády. To som sa nehal račej prizabit, jak bych ju poslúchol. Tam išlo o to, čo ju mám čo poslúchat.
 


Najčítanejšie


  1. Pavel Sibyla: Hrozná pravda o zadržaní Haščáka a väzbe Jankovskej 685
  2. Rudolf Pado: Kde sa túla zdravotnícky odpad z celoplošného testovania na Covid-19? 189
  3. Martin Ondráš: Mičovskému kolabuje rezort, minister mlčí..... 159
  4. Matúš Suby: Keď na Vás developer Lorinčík Háje podá trestné oznámenie resp. o 3 "faktoch" 119
  5. Jozef Sitko: Je ešte Sulík politikom vládnym či už opozičným? 109
  6. Július Kovács: Jaroslav Haščák prvý žralok v sietiach justície asi jeden z objednavateľov vraždy Kuciaka 104
  7. Denis Kinski: Andrej Hryc: Zaujímavá osobnosť, všestranný herec ... 94
  8. Věra Tepličková: Keď ku svojej hodnote potrebuješ krúžky 87
  9. INEKO: Ako vyriešiť kolóny na preťažených cestách 84
  10. Maroš Chmúrny: Škandál u sv. Michala, kus dobrej roboty a nová funkcia 82

Rebríčky článkov


  1. Július Kovács: Jaroslav Haščák prvý žralok v sietiach justície asi jeden z objednavateľov vraždy Kuciaka
  2. Marian Vojtko: Odstrániť riziko - a úplne...
  3. Peter Biščo: Pani Iveta Radičová hľadá politickú kultúru terajšej vlády.
  4. Ján Škerko: O výhre, peniazoch a sexe
  5. Jozef Kovalík: Sám
  6. Jan Vaněra: SLOVENSKO-MAĎARSKÉ POHRANIČIE V OKOLÍ RIEKY IPEĽ - 7.11.2020
  7. Miriam Studeničová: Životná potreba svätenia sviatočného dňa!
  8. Peter Ďuroška: Nadácia SPP podporila projekt zrakovo postihnutých športovcov
  9. Michal Kováč: Ako sa IBM zo straty vrátila späť k ziskom
  10. Ivan Čarnogurský: KEĎ SA VLÁDNUTIE STÁVA OBSAHOVO NEPODSTATNÉ


Už ste čítali?