Náhoda

Autor: Ladislav Šebák | 17.2.2010 o 19:53 | Karma článku: 7,89 | Prečítané:  1243x

„Veríš na náhody?“ - spýtala sa ma hlavná hrdinka bodkovaného príbehu a nečakajúc na odpoveď, pozerajúc na haldy snehu za oknom, pokračovala:

„Bolo to po revolúcii, ten môj, vtedy bol ešte normálny, sa dal na podnikanie. Brat mu na to požičal dvanásť tisíc a tak pendloval medzi Košicami a Trnavou, vieš, s tým zabezpečovacím systémom.“ Nevedel som, a ani ten „jej“ ma nezaujímal.

„Bolo toľko snehu čo teraz. Niekde pred Banskou Bystricou, už bola tma, zbadal na kraji cesty chlapa, čo sa trápil s autom, zapadnutom v obrovskom záveji. Mobily vtedy neboli. A ten môj, vtedy bol ešte normálny, neváhal a zastal, že mu pomôže. Nepomohlo ani lano, aj keď bol ten môj výborný šofér, veď vieš...“ Trt som vedel, poznal som ho, až keď pil ako dúha, z videnia.

„Tak sa ten môj vybral na svojom aute zohnať niekde lopatu. Aj zohnal. Auto vyslobodili, vytiahli... strašne mu ten pánko z Bystrice ďakoval... Nie, neďakujte mi, len mi sľúbte, že vy zas pomôžete niekomu inému...“

* * *

No, na nejakú srandu to nevypadá. Radšej mi mohla porozprávať nejakú príhodu s Rózkou. Kamarátili sa skoro odmalička, ibaže Rózka vyrastala na samote uprostred vinohradov a stretali sa iba v dedine, v škole. Neskôr na tanečných zábavách. Milé a úprimné dievčisko, ibaže trochu drsné, vychované v divočine a odkojené spolovice vínom. Vodu vraj nenávidí dodnes.

Kamarátili sa ešte pár rokov po vydaji, len tie niekoľkomesačné prestávky boli čím ďalej väčšie, už sú niekoľkoročné. Najviac sa smejem pri spomienke na príhodu, keď sa počas trnavského jarmoku rozhodli zalietať si na malom lietadle. Neviem, čo to bolo za eroplán, na kopánskom letisku som nikdy nebol, ale domyslel som sa, že to bolo pre niekoľkých cestujúcich a v oddelenej kabínke sedeli dvaja piloti. Jeden z pilotov si všimol medzi cestujúcimi veľkú fešandu s malým chlapcom a zachcelo sa mu koketovať. Že či sa mamička nechce aj s chlapčekom pozrieť, ako sa pilotuje a tak. Monika teda nechala Rózku Rózkou a s malým Jarkom zmizla za dverami kabínky pilota. Po chvíli sa Rózka rozhliadne po spolucestujúcich, ktorí si užívali vyhliadkového letu vysoko nad hlavami jarmočníkov, a zahlási: Ale ho ebeme, to šoféruje moja kamarádka Monika!

Ani ich invázia do Piešťan sa nezaobišla bez svojskej pointy. Rózkin muž Maco mal drahé hodinky, ktoré sa mu pokazili. Monika poznala dobrého hodinára v Piešťanoch, tak tam spolu docestovali Macovým autom. Neďaleko skleného mosta sa vyterigali z auta, čoskoro zbadali hodinárstvo a vysmädnutá Rózka bar. Maco, ty si vybam tý hodzinky, my z Moniku si zatál ebneme pivo a voláký konak. Jej posledné slová zachytili dvaja okoloidúci pánkovia, zakrútili hlavami a ešte sa otočili, či to ozaj vypustili ženské ústa. Rózka bola trochu v pomykove, že čo sa im nezdá tá kombinácia alebo čo, tak len pokrčila plecia a akoby na ospravedlnenie smerom k nim utrúsila: No čo budeme, p(píííp!)u? Ná né?

* * *

„Ty, počúvaš ma vôbec? Bolo to ale po piatich rokoch, dievčence už boli väčšie a mala som už malého Jarka. Znovu bolo snehu, my sme sa zdržali u našich v horách, ledva sme odtiaľ vyšli na normálnu asfaltku. Šoférovala som ja, lebo ten môj, aj keď vtedy ešte nepil, dal si symbolicky s dedom. Bolo už dobre po polnoci, keď sme zbadali trnavský cukrovarský komín. A v tom šúúúch - a už sme boli v záveji. Auto nie a nie z neho vytlačiť. Ako na potvoru nik nešiel okolo, mobily ešte stále neboli, všade tma, len červené svetielka na cukrovarskom komíne. Keby sme boli sami, ale s tromi deckami? Zrazu svetlá a zastavilo pri nás auto. Chlapík sa vrátil k autu, vytiahol z neho lopatu a už sa aj s tým mojím striedali pri odhadzovaní snehu. Keď ma vytlačili na cestu, ten môj mu išiel poďakovať, ale ten hovorí, že neďakujte mi, ale sľúbte mi, že... Pozrú sa na seba lepšie - a to ti bol ten z Bystrice!“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?