Spomienka na 17. november

Autor: Ladislav Šebák | 16.11.2009 o 13:02 | Karma článku: 11,22 | Prečítané:  2029x

Nechcem spomínať na studené večery na námestí, zahrievaného zapálenými rečníkmi z balkóna divadla, na trikolóru v klope montérkového plášťa, na živého hada z prvých nebojácnych, čo pomedzi výrobné haly okrem štátnej zástavy niesli na trh aj svoju kožu a kožu svojich detí. Nechcem tu spomínať na VPN, na samizdat Dialóg, štrajkový výbor, na vyhadzovanie údajne arogantných ľudí z vedenia, ich nahradzovanie údajne nearogantnými priateľmi.

00.JPG

Nespomínam na prvú (a pre mnohých aj poslednú) kávičku v Hainburgu, či so šľahačkou vo Viedni, na ľudí, ktorí vyliezli zo svojich ulít až pri zostavovaní kandidátok do volieb, na sprivatizovanie fabriky, na čachre s jej akciami, zbohatnutie vyvolených, na kupovanie domčekov na Malorke, na prepúšťanie, rýchle pôžičky, exekúcie, plesnivé ubytovne...

Spomínam na 17. november roku 2000, keď mi šéfka Jucka povedala, že poobede si príde na gymnázium pobesedovať so študentmi Julo Satinský, mám tam ísť a zobrať si aj náš redakčný poklad - akéhosi priekopníka digitálnych foťákov - a už aj odomkýnala šuplík.

Bóže, naživo a celkom zblízka mám vidieť polovicu páru, s ktorou som vďaka gramofónu a televízoru vyrastal. Niekedy v 68. roku raz mama prišla z nákupu a okrem sieťovky plnej dubčekovských rožkov niesla pod pazuchou aj novú, nerozbitnú platňu. Denne, aj niekoľkokrát po sebe, sme do nej zapichovali ihlu na prenoske, hoci sme mali aj iné - rozprávky, Gottove pesničky, Simonovej a Chladila, Pilarovej, Neckářa..., aj nejaké rozbitné foxtroty a charlestony. Dnes by som z nej ešte vedel odcitovať pasáže o ministroch a súdruhovi Žinčicovi, čaji o piatej, zaspievať o Irene, prekliatej londýnskej hmle z rodu Forsajtovcov, o Soamesovi, čo si na hornom konci brúsil kosu... Na neskoršie spomienky by nestačil ani celý blog - na dva vyšité motýliky na poduške, zaváranie čerešní, na Ignáca žijúceho na zemeguli vľavo, na muchu bzŕŕŕŕkľu, na alkoholické liečenie, na Jozefa z domčeka pod vodopádmi...

01.jpg

02.jpg

03.jpg

04.jpg

05.jpg

06.jpg

07.jpg

08.jpg

09.jpg

10.jpg

11.jpg

Veľmi rád spomínam na ten 17. november roku 2000 a uja Klobásu, ktorý vtedy zavítal medzi trnavské čučoriedky, posadiac sa na stoličku na stole - čoby nesmrteľný slovenský boh srandy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Nie pre každého budú MS len o futbale.

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať

Viete, čo je populizmus?

KOMENTÁRE

Sulík sa vyfarbil, ruské noviny ho vytočili

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.


Už ste čítali?