reklama

Pozvánka do krypty Kostola sv. Jakuba v Trnave

O polnoci na svätého Jána sa na zrúcanine hradu Korlátka stačí pomodliť jeden Otčenáš, aby sa otvorilo bralo pod zvetranými kameňmi a v ňom ukázala sieň plná pokladov, skoro ako pod kostolom v Rennes-le-Château alebo v Alibabovi. Má to iba jeden háčik - modlitbu treba bezchybne odrapkať odzadu dopredu, inak sa človek do šenku na Rozbehoch živý nevráti. Z tých, čo sa vrátili s nošou zlata a živí, takisto nik nestretol - otŕčať sa pokladom by bolo ešte nebezpečnejšie ako sa k nemu dostať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

Niečo podobné máme od Nežnej revolúcie aj v Trnave, vďaka tunajším františkánom. Raz do roka, na dušičky, sprístupňujú pre verejnosť kryptu pod svojím kostolom. Pre milovníkov histórie hotový poklad! Príležitosť nazrieť na hodinku do minulosti trvá do konca tohto týždňa, vždy po večernej omši, do 20. hodiny. Pre tých, ktorí to nestihnú, som včera urobil zopár obrázkov, a pridám pár slov z histórie Kostola sv. Jakuba, inak aj Františkánskeho.Prvá písomná zmienka o františkánoch v Trnave je z roku 1299, týka sa súdneho sporu s ostrihomskou kapitulou. Do opátstva s priľahlým kostolom neďaleko dnešnej Bernolákovej brány, opusteného pravdepodobne benediktínmi, sa však museli nasťahovať ešte pred damiánkami (neskoršie klarisky), spomínanými v Trnave pápežom Gregorom IX. už v roku 1239. Ich prísne regule nedovoľovali kontakt so svetom, preto sa usádzali len tam, kde už žili františkáni, ktorých prostredníctvom komunikovali s úradmi a pod.
Trnavský kláštor františkánov zohrával v stredoveku dôležitú úlohu. V roku 1301 (aj 1346) sa medzi jeho múrmi konala generálna kapitula uhorských františkánov. V roku 1325 požiar zničil pôvodný gotický kostol, no kláštor už o dva roky poslúžil na mierové rokovanie dvoch kráľov - Karola I. Róberta z Anjou a Jána Luxemburského.
Kostol bol nanovo vybudovaný až v roku 1363, o tri roky aj kláštor, ktorý sa dočkal aj veľkej prestavby v roku 1523. Kostol veľmi poškodilo zemetrasenie v roku 1590. Ďalšiu rozsiahlu prestavbu zažil kostol v období rokov 1642 - 1650, no už na sv. Jána roku Pána 1666 oba objekty spolu skoro s celou Trnavou ľahli popolom. O tri roky sa za finančnej podpory Mikuláša Pálfiho opäť budoval nový kostol i kláštor, tentoraz pod stavebným dozorom Pietra Spazza v štýle raného baroka. No zakrátko, po nevítanej a bolestnej návšteve Imricha Tököliho 8. augusta 1683, bola celá Trnava opäť v plameňoch. S ňou aj nový kostol a kláštor františkánov. Nanovo sa začalo stavať až po 6 rokoch, s finančnou pomocou arcibiskupa Juraja Slepčianskeho - Pohronca. Podoba kostola, ako ho poznáme dnes, je z roku 1717, kedy bola dokončená jeho veža.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Niekedy sa pozrieme aj dnu, aj do kaplnky sv. Antona, ktorú dal vybudovať koncom 17. storočia biskup Juraj Feneši, na Wagnerovu maľbu Sv. František z Assisi, Zanussiho Sv. Jakuba v gloriole, alebo na Moczikov ústredný oltárny obraz Sv. Františka, no dnes, v tomto dušičkovom čase i počasí, sa mrknime do krypty.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vchod do nej je, na rozdiel napríklad od Univerzitného kostola, zvonku, vedľa hlavného vstupu do chrámu. Usporiadanie je však u oboch obdobné - dve hlavné chodby vedú pod podlahou celej lode súbežne s bočnými stenami kostola, na konci ich spája jedna priečna. Tvoria teda také hranaté, obrátené U. Chodby pod týmto kostolom majú o jednu spojovaciu chodbu viac, tvoria vlastne hranaté A, s vrcholom pred presbytériom, ibaže o poschodie nižšie. Zo stredu vrcholu tohto hranatého A vedie ďalej už len jedna úzka chodba, koniec ktorej tvorí skromnú kaplnku, s dreveným krížom. Stojí zrejme práve pod hlavným oltárom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Samozrejme, všetky chodby sú lemované výklenkami s ostatkami prevažne členov rádu, na omietnutých tehlách farbou z čiernych sadzí často nechýba bližšie určujúci nápis. V Univerzitnom kostole je to trochu inak. Zo spojovacej chodby vedú popod svätyňu paralelne tri chodby-hrobky. Stredná, priamo pod oltárom, patrí donátorovi kostola - Mikulášovi Esterházimu a jeho rodine,

Obrázok blogu

v ľavej (severnej) sú ešte ako nové dve truhly a smútočné vence s telami zosnulých biskupov Pavla Hnilicu a Petra Dubovského.

Obrázok blogu

Tretia na južnej strane, s dvanástimi kedysi dôkladne zamurovanými výklenkami a menami a dátami tých, ktorí tam odpočívajú (zrejme rektori univerzity), má na šambráne vchodu nápis CLAUSA AN. 1720, teda v tom roku bola uzavretá ako naplnená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zamurované výklenky tu neústia priamo do chodieb ako u františkánov, sú vo zvláštnych komorách. Z južnej chodby vedú ventilačné komory k pivničným okienkam, riešené sú tak, že sa živá duša cez ne nedostane dnu, ale ani von.

Obrázok blogu

Tunajší labyrint sa vlastne tiež začínal ľavou pozdĺžnou chodbou, štvorcový vstup vidno na dlažbe vnútri kostola pred dverami do starej univerzitnej budovy, no je už dávno zamurovaný. Jediným vchodom je dnes schodisko pred hlavným oltárom, prikrytý drevenou náhradou za poškodenú mramorovú dosku z roku 1700 so slávnym nápisom Pavla Esterháziho, a skrytý pod kobercami. Vedie priamo k hrobke Esterháziovcov. Návšteva krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa nie je pre verejnosť, ja som mal 2. júna tohto roku jednoducho šťastie na dobrého človeka s kompetenciami. Vďaka, Peter, a ozvi sa, ešte by som sa rád prebehol tajnou chodbou do Bieleho Kostola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Vyššie som spomínal časté ničenie a prestavby Kostola sv. Jakuba. Neviem, nakoľko živly zasiahli aj základy stavby a s nimi aj krypty. Na stenách podzemných chodieb Univerzitného kostola je dobre vidieť najstaršiu časť stavby, zrejme dominikánsku, jej osekanie do zvislých rovín a napojenie klenbí z 30. rokov 17. storočia, nesúcich tiaž dlažby. V kryptách Františkánskeho kostola som nezbadal medzi tehlami maltu za čerstva upravenú podrezávaním, typickú pre 13. - 14. storočie. Teda ani pozostatky tu pochovaných nebudú staršie ako posledná veľká prestavby kostola. No evidentne sú tu sekundárne rozmiestnené staré náhrobné kamene, najskôr zo zrušeného priľahlého cintorína. Ešte v roku 1936 sa pri stavebných prácach v blízkosti kostola našli časti základov zrejme pôvodného benediktínskej stavby, teda múry novej nekopírovali pôvodné, ale aj kruhový karner naplnený ľudskými kostrovými ostatkami. Tu boli uložené zrejme ostatky z krýpt zničeného kostola. Niekedy v sedemdesiatich rokoch si pamätám aj ja, že pozdĺž celej južnej steny kostola z čerstvo prekyprenej hliny asi po výstavbe kanála vykúkalo množstvo ľudských kostí, pravdepodobne kedysi v pokoji odpočívajúcich na priľahlom cintoríne.

Obrázok blogu

V trnavských kryptách mestská rada v roku 1870 zakázala ďalšie pochovávanie, výnimku dostal iba rád uršulínok. Zvláštnosťou je tu jeden „čerstvý hrob", všetko podstatné je napísané na kamení: Pozostatky ľudí pochovaných v krypte pri veži Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach, prenesené a uložené dňa 8. III. 2009 dobrovoľníkmi z občianskeho združenia Katarínka zachraňujúcimi ruiny Kláštora sv. Kataríny.

Obrázok blogu

Oveľa viac som bol však prekvapený tabuľke, oznamujúcej, že tu odpočívajú kosti grófky Zuzany Forgáčovej... Historici by si mali poopraviť rok jej úmrtia z 1631 na 1632 a doplniť miesto jej posledného odpočinku - Trnava, Kostol sv. Jakuba. Kto by nepoznal príbeh krásnej Zuzany, ktorú ako 15-ročnú vydali za tyrana Františka Révaya zo Sklabini a Blatnice, do ktorej sa zaľúbil Révayov bratanec z matkinej strany Peter Bakič de Lak, neskôr (1607) ju uniesol z Holíča k sebe na Plavecký hrad...

Obrázok blogu

Prípad tejto „našej Heleny", dcéry trenčianskeho župana Imricha Forgáča a Kataríny Zrínskej, sa pretriasal na najvyšších miestach, na krajinskom sneme i u ostrihomského arcibiskupa a vesprémskeho biskupa. No ako sa dostali jej ostatky do Trnavy? S jej druhým manželom Petrom Bakičom sa ako s neúnavným vojakom a majiteľom strážnych hradov všade na okolí stretáme ešte 20 rokov po jej smrti, no nie v súvislosti s Trnavou. Ako arcibiskup tu sídlil v rokoch 1607 - 1615 Zuzanin bratanec František Forgáč, v roku 1621 tu zomrel jeho brat - palatín Žigmund. Zatiaľ som nevidel daňové registre Trnavy zo 17. storočia, no iste tu mali v čase Žigmundovej slávy domy, veď v čase celouhorského sčítania ľudu v roku 1715 - za účelom zdanenia - sú tu evidované hneď tri parcely Forgáčovcov vedľa seba, s poznámkou, že ide o opustené resp. spustnuté pozemky. Dá sa odhadnúť, že sa nachádzali v trojuholníku ulíc Hornopotočná, Hviezdoslavova a Hollého - tipujem to na dom č. 290 podľa Nemečkayho plánu mesta, čo je aj dnes neobývaný rožný dom oproti terajšiemu Arcibiskupskému úradu. Istý čas v ňom sídlila aj pošta.

Obrázok blogu

Chodba spájajúca bočné v ich strede ústí na severe komorou, ktorá podľa výzdoby a podlhovastého stolíka slúžila iste na poslednú rozlúčku s nebožtíkom a jeho prípravu na posledný odpočinok.

Obrázok blogu

Doteraz som sa nestretol s tým, aby bol erb na náhrobnom kameni dolu hlavou. Nevšimol si to kamenár pri dopĺňaní textu, alebo šlo o úmysel a má to symbolizovať, že rod Baráňajovcov vymrel?
No ale už radšej šup von. Zdalo sa mi, že tam vzadu vidím ducha.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu