reklama

Pome si púščat šarkane!

Do svojich štyroch-piatich rokov sme s malými prestávkami, ktorými boli otcove pokusy usadiť sa niekde na jeho rodnej Morave, žili u jeho svokra. Dedko, hoci mal len čosi po päťdesiatke, bol už vdovec a staral sa o svojich piatich synov. Najmladší bol len o osem rokov starší ako ja, ale pre mňa boli všetci piati už veľkí, dospelí, a muž v najlepších rokoch, ku ktorým sa blížim teraz aj ja, bol pre mňa typický starý, láskavý dedko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Bol užpenzista, ale aj na veľmi chorých nohách stíhal gazdovať okolo domus veľkou záhradou, vyšikovať školákov a hlavne – majstrovaťv jeho šope. Hoci vyštudoval za úradníka (zo začiatku skoro za kňaza-saleziána – uf, kde by sme dnes boli),popri koníčkoch ako taliančina, husle, harmónium, fotografovanie, si vedelvšetko sám nielen opraviť, ale aj vyrobiť. Mňa teda najviac zaujímali hračky.Dodnes si rád spomínam na artistu z paprndeklu,ktorý vystrájal na dvoch špagátikoch, podľa toho, ako sa stískali dve latkyv tvare H. Aj ja som sa ho raz pokúsil vyrobiť svojim deťom, alev svete farebných umelohmotných hračiek ich tá atrapa gymnastu prílišnenadchla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dedkovuzručnosť zdedili aj jeho chalani. Už si nepamätám, či to bolo kolektívne dieloa ktorý z nich bol hlavným konštruktérom, ale dodnes vidím asidva-tri páry šikovných rúk akoby v náučnom videoklipe na výrobu papierovéhodraka, šarkana. Niečie ruky najprv z dvoch drievok rôznej dĺžky vyrobilakrížik, okrem klinčeka spoj fixovala aj namotaná niť. Krížik vložili do veľkýchnovín, okraje sa zahli a prilepili Dragonom. Najdôležitejšia bola teraz dĺžkapovrázkov, ktoré vychádzali z vrcholov šarkana a stretali sa v jednombode na hlavej niti. Po niekoľkých pokusoch šarkan visel v rovnováhe. Narad prišli vodové farbičky, a kým schla usmievavá tvár nosatého draka,vyrábal sa z nastrihaných pásov novín jeho dlhočizný chvost, na jehokoniec prišiel ešte bohatú papierovú homolu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dedkobýval na samom južnom okraji mesta, za jeho záhradou boli už len v jeseniodpočívajúce polia, a nad nimi vietor. Tu sa schádzali k spoločným hrámvšetky decká z mestskej štvrte Kórea. Na jar po vyklíčení obilia to bolonaháňanie chrústov, neskôr, aj keď sme vedeli, že to je hriech, sme siv žite robili tajné chodbičky, po žatve zasa slamené bunkre, vedrami vodysme vytápali poľné myši, po orbe sme z hrúd stavali hrady, ktoré sme sivzájomne ničili bombardovaním. No a v období vetrov sa polia odzáhrad na Bočnej ulici po Dolinu a Zemanov sad menili na letisko, ako smehovorili, išlo sa púščat na rolu šarkane).Poľom proti vetru bežali dvojice, jeden s klbkom v ruke, pár metrov za nímten, čo držal šarkana, pripravený ho vo vhodnom okamihu pustiť. Odmenou zatieto cezpoľné behy bolo napokon sedenie na zemi a dívanie sa do oblakov,medzi ktorými tancoval papierový smejo. Keď klesal, ten s klbkom v ruke(spravidla hlavný konštruktér) párkrát citlivo zaťahal za povrázok a šouna nebi pokračovala. Radosť bola o to väčšia, keď konkurencias vyplazenými jazykmi ešte stále učila svojho draka lietať, a ten salen strmhlav vrhal po vypustení k zemi, alebo pre konštrukčnú chybusa iba vrtel dookola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neskôr,to už som aj ja vedel stavať šarkanov, prišli do módy padáky. Nebol to až takýhromadný ošiaľ, na túto zábavu, na ktorú sa už určite zabudlo, bolo potrebnémať špeciálny strojček. Vyrobil som si ho vtedy v dedkovej šope sám,a asi preto si dodnes pamätám, ako fungoval. Vysvetlím na tomto nákrese:

Obrázok blogu

Na asi 10 cm dlhú ceruzku alebopaličku pripevníme drôtiky s vodiacimi očkami. Aby sa drôt neposúval podrievku, urobíme doňho drážky. Voľne je v ňom uložený ďalší drôtik, naktorý urobíme očko (B) až po navlečení zo zadnej strany tužky. Ostatné je tiežzrejmé z náčrtku, ale pre istotu vysvetlím mechanizmus: Padáčik, napr.zaťažený krúžkom alebo maticou, ženie vietor aj so strojčekom od pozemskéhopilota až do výšav, k šarkanovi. Tu narazí očkom (B) do o máloväčšieho terčíka (A), napríklad z tvrdého papiera, drôtik s očkom (B)zostane stáť, ale padáčik ešte ťahá za sebou paličku s drôtenými očkami,čím sa otvorí ten malý úsek na spodnej časti, väzniaci záťaž padáčika. Ten poodpútaní letí ďalej v smere vetra, preto je dobré mať so sebou deti, ktorésa s radosťou rozbehnú za pomaly klesajúcim padáčikom. Tento čas bezsvedkov sa dá využiť na nejakú nevinnú neresť, zakazovanú manželkou, napríkladuviazať šarkana o zábradlie pred pohostinstvom atď. Že je to nereálne? Mámto vyskúšané na Rozbehoch. Na konci dediny je aj dobrý šenk, aj dobré vetry.Nie nadarmo tam umiestnili pred pár rokmi vrtule na výrobu elektriny, keď sivšimli, že sa tam rok čo rok organizujú Majstrovstvá sveta v púščanýšarkanov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu