Už našli poklad!

Autor: Ladislav Šebák | 1.10.2008 o 23:59 | Karma článku: 10,61 | Prečítané:  4745x

Nebudem dlho napínať – nejde o poklad templárov, svätý grál alebo Chíramov nôž na rezanie kameňa. Je to odpoveď na denno-dennú otázku okoloidúcich, ktorú som dal do nadpisu článku spred štyroch týždňov: „Už ste našli nejaký poklad?“ Našli. Je starý asi tisíc dvesto rokov a je pre Trnavčanov zo vzácneho materiálu – z kameňa. Ide o zabudnutú kruhovú sakrálnu stavbu, akých sa na území Slovenska doteraz našlo len asi devätnásť. Teda, vedelo sa o nej vždy, iba sa zabudlo, kde stála, a zdá sa, že aj ako sa volala. Tak poporiadku:

rotundhr.jpgTento náčrtok trnavského historika Hadriána Radvániho som prevzal z jeho článku Po stopách zaniknutých pamiatok Trnavy, ktorý vyšiel pred 4 rokmi v tunajších Novinkách z radnice (NZR). Červenou farbou som zvýraznil predpokladané miesto tejto starej románskej rotundy. V neskoršom článku v NZR z mája 2005 bývalý mestský archivár upresňuje: „Na popud Dr. V. Jankoviča, CSc., som v roku 1966 začal vyhľadávať materiály viažuce sa ku kaplnke, ktorú Dr. Jankovič lokalizoval na mieste dnešnej sakristie. V roku 1967 som písal po prvý raz o Kaplnke sv. Juraja...“ Vymenúva nájdené zdroje so zmienkami o kaplnke – knihy účtov fary (1495-1555), rukopisné poznámky kňaza a literáta Štefana Nemečkaya (1792-1884), rodáka z Dojču, doplnené neskôr kanonickými vizitáciami kardinála Jozefa Baťániho z rokov 1777 a 1780. Veľmi dôsledný Š. Nemečkay si poznamenal, že kaplnka bola románska a rotundová, a upresňuje, že stála na mieste sakristie. Iné správy hovoria o vymaľovaní kaplnky koncom 15. storočia, o opravách v roku 1530, v roku 1535 bola do kaplnky daná smaltovaná nádoba na svätenú vodu s maľbou sv. Juraja, arcibiskup Anton Vrančič daroval kaplnke červené zlatom vyšívané rúcho, na opravu kaplnky a strechy prispel v roku 1602 kanonik Blažej Joó, atď. Hadrián Radváni zistil aj niektoré mená oltárnikov tejto kaplnky - v roku 1503 ním bol Andrej, okolo roku 1520 Ján Marth, 1553 - 1558 Ján Berečkay, od roku 1560 Benedikt Czahel, v roku 1577 zomrel oltárnik Andrej Mindsenti, v roku 1585-1590 bol Michal Bedy, atď. Posledná správa spomína oltárnika kanonika Tobiáša Pristeša (v minulom článku som vymenoval aj niekoľkých pod rotundou pochovaných kanonikov a donátorov oltárnictva sv. Juraja).

Na základe týchto informácií som minule predpokladal, že rotundu sv. Juraja študenti Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity na južnej strane Hrubého kostola budú márne hľadať, pretože by mala byť z jeho druhej strany. Dokonca by mala byť vonkajšími výkopovými prácami nezistiteľná, pretože podľa náčrtku je vidno, že jej kruhový pôdorys nadobro zhltla prístavba sakristie kostola. Zánik rotundy H. Radváni určil na rok 1626. Definitívnu odpoveď by mohol dať len prieskum terénu pod podlahou sakristie, no už na základe skúmania podkrovia v roku 2005 povedali pamiatkari jasné nie, rotunda, ak vôbec kedy existovala, tu nikdy nestála (NZR č.3/2005).

Štyri-päť dní po mojom článku zo 4. septembra o študentoch archeológie, ktorí už-už mali prejsť skúmať terén na druhej, severnej strane kostola, v úzkej, dlhej a hlbokej sonde juhovýchodne od svätyne sa objavilo neúmerné množstvo ľudských kostí, akoby napechovaných do asi tri štvrte metra hrubej vrstvy. Je to karner, druhotne naplnený kosťami zo zrušených hrobov, alebo priamo hľadaná rotunda z 9. storočia?

vykop.jpg

Prešli tri týždne a včera v podvečer mi prišiel veľmi stručný e-mail od kamaráta Pala Machoviča: Našli! Zajtra o 10.00 dobehni k Dómu sv. Mikuláša. Na odvetný e-mail sa už neozval, ale prvé, čo mi napadlo, bola rotunda. Druhé, že asi oslavuje narodeniny a chce členov starej partie takto povyťahovať z domu. Chrípka-nechrípka (lieky neberiem), dnes som sa tam vybral. Novinára už dávno nerobím, aby mi prichádzali oficiálne pozvánky, ale neurážam sa, veď som aj gynekológ–amatér, a tiež ma nikto nevolá k pôrodom.

Pri kostole som bol prvý (okrem žobrajúceho Štefana, ktorý tam bol už od rána, pracovne - fakt, za kostolom sa pred šichtou prezliekava do ešte starších šiat) a hrnul som sa pozrieť do výkopu na severnej strane, že tam neuvidím čerstvo odkrytú rotundu, a už som videl na stene sakristie aj medenú tabuľku s mojím menom, že „tento to dobre hovoril...“ Ale nič také tam nebolo, ani na stene, ani pod ňou vo výkope.

neni.jpg

Vrátil som sa k miestu, ktoré pred tromi týždňami vyzeralo tak nádejne. Cestou som pribral aj dezorientovaný markizácky tandem. Sláva, je to jasné – je to polovica kamennej spodnej časti rotundy, druhá je ešte v zajatí zeminy, zabezpečenej proti zosuvu. 

jasne.jpg

 

rotunda.jpg

S kľúčikmi od ohrady a hlúčikmi novinárov prichádzali aj pracovníci spomínanej fakulty doc. PhDr. K. Kuzmová a Dr. Phil. E. Hrnčiarik, ktorí nás oboznámili aj s viacerými detailmi svojej práce, ukázali niekoľko nájdených predmetov, krížiky, mince, medailóniky, ozdobné kovové časti rakiev, a hlavne – trocha odborného textu aj s pôdorysným náčrtkom nálezu.

Pre vysvetlenie ďalších súvislostí ohľadom tohto čerstvého a hlavne významného objavu, ktorý dostala Trnava takmer na deň presne k 770. výročiu jej povýšenia na kráľovské mesto, si potrebujem požičať ešte plánik H. Radvániho z jeho brožúrky Slovenský Kostol sv. Michala archanjela v Trnave

 

michal.jpg

Medzi pôdorysom už neexistujúceho Kostola sv. Michala (zvýraznený červenou farbou; viac je o ňom tiež v minulom článku) a už nám dobre známym pôdorysom farského Hrubého kostola samozrejme chýba práve objavená rotunda. Odkrytá sonda kladie niekoľko otázok, ale má aj niektoré odpovede. Napríklad upresnila nie celkom isté správy o kostolíku, ktorý v roku 1498 založil mestský kapitán Pavol Holý, že pôvodne slúžil ako kostnica. V odkrytej sonde je však dobre vidieť tehlový múr slovenského kostolíka, ktorý je časťou asi jednej z posledných jeho prístavieb – konkrétne sakristie, v susedstve, respektíve sa prekrýva s naukladanými kosťami karneru, ktorý stál teda nie na mieste kostolíka, ale v jeho blízkosti.

kosti.jpg

Zaujímavosťou je, že medzi 166 neporušenými hrobmi, ktoré dodnes odkryli, bol jeden aj za týmto múrikom (na fotke nižšie, vľavo), v ktorom zrejme odpočíval pod podlahou sakristie jeden z kanonikov Kostola sv. Michala.

kostiamur.jpg

A teraz nejaký ten nový otáznik. Z nálezu je zrejmé, že jeden z podperných múrov presbytéria farského kostola, ktorý na ruinách pôvodného začal v 60. rokoch 14. storočia stavať kráľ Ľudovít z Anjou, očividne zasahuje do stavby rotundy. Vlastne kvôli ich tesnej blízkosti bola takmer do základov rozobraná a jej kameň použitý na základy novostavby. V roku 1360, maximálne 1380, bola teda rotunda zrovnaná so zemou. Čo však s údajmi o kaplnke sv. Juraja, ktoré v archíve kedysi našiel H. Radváni? Veď ešte v roku 1602 kanonik Blažej Joó prispieva na jej opravu, dokonca na jej strechu! Existenciu dvoch podobných rotúnd a s rozdielnym časom zániku v okolí farského kostola možno vylúčiť. Bola kaplnkou sv. Juraja nie rotunda, ako sa už v 18. storočí nazdával dekan Š. Nemečkay, ale obdĺžniková prístavba na severnej strane kostola, kde je dnes sakristia, do ktorej bol zhotovený v roku 1618 nový gotický portál z presbytéria?

Pamiatkarka Daniela Zacharová v spomínaných NZR č.3/2005 hovorí, že podľa už len torza konštrukcií v podkroví nad jestvujúcimi klenbami sa dá usudzovať, že na mieste súčasnej sakristie sa predtým nachádzala gotická sakristia, pravdepodobne trojpriestorová, zaklenutá krížovou klenbou, s čosi menším pôdorysom. Zaujímavé, že D. Zacharová z tohto dôvodu vylúčila existenciu rotundy, ale neuviedla možnosť existencie kaplnky sv. Juraja, a to iného ako kruhového tvaru. H. Radváni dokazuje existenciu kaplnky aj preukázateľnou prítomnosťou oltára sv. Juraja po roku 1626 v týchto priestoroch, dokonca dodnes je socha tohto rímskeho mučeníka, obeť cisára Diokleciána, na tam umiestnenom terajšom mariánskom oltári. Oba protichodné názory sa dajú zosúladiť, ak sa upustí od veku a tvaru kaplnky.

Práve objavenú románsku kaplnku podľa Erika Hrnčiarika zasvätili dokonca nie sv. Jurajovi, ale archanjelovi Michalovi, ako bývalo zvykom pri rotundách v blízkosti karnerov. Meno archanjela prešlo po zániku rotundy na susedný malý kostolík z roku 1498. Oltár i s obrazom víťaza nad zlom po asanácii kostolík zhruba pred 190 rokmi poputoval do severnej podvežovej kaplnky farského kostola, ktorú v minulosti zničil požiar.

obraz.JPG

Študenti archeológie dnes po dvojmesačnej praxi vymenili lopatky za perá. Čo ďalej s výskumom, ktoré financuje Mesto Trnava? Pracovníci fakulty chcú pokračovať. Najradšej by dokončili výskum celej rotundy s vnútorným priemerom 7,6 metra, preskúmali jej apsidu, ktorej základy tiež nevideli svetlo Božie skoro 650 rokov. Prekážkou je aj stále sa zhoršujúce počasie, pokračovať sa môže až na jar. A čo s týmto trnavským celokamenným unikátom, najstaršou sakrálnou stavbou v meste? Prešlo málo času od objavu, zatiaľ sa len uvažuje o najlepšom riešení. Uvidí sa po preskúmaní celého objektu, či zostane na očiach verejnosti, chránený plexisklom... Bola by ho škoda znovu zahrabať a iba farebne naznačiť jeho tvar a polohu dlažobnými kockami. Objav rotundy z obyčajného kameňa, po ktorý sa chodilo do Malých Karpát,  zatienil doterajšie bronzové nálezy alebo mince z tohto cintorína, ale aj tak sa na niektoré ešte pozrime bližšie. Po vyčistení, katalogizácii atď. budú raz vystavené v Západoslovenskom múzeu v Trnave, spolu s inými predmetmi, ktoré sa našli na stredovekom cintoríne, zrušenom za panovania Márie Terézie v roku 1747. Veľa na nich teraz neuvidíte, podľa štvorcového tvaru sa dá rozoznať fenig, z dreveného krížika zostal iba korpus...

27.JPG

28.JPG

30.JPG

38.JPG

48.JPG

49.JPG

57.JPG

58.JPG

59.JPG

62.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.

Minúta po minúte: Počas víkendu sa pilotne testuje desiatka škôl

PCR testy zachytili 2 070 pozitívnych, antigény 822.


Už ste čítali?