Smolenická kalvária

Autor: Ladislav Šebák | 17.6.2008 o 21:21 | Karma článku: 6,26 | Prečítané:  1678x

Nie tak dávno som na svojom blogu po jednodňovej návšteve Smoleníc slovom i obrazom trochu predstavil túto malokarpatskú obec, známu hradiskom Molpír, pálffyovským zámkom, jaskyňou Driny, Štefanom Baničom a jeho podpazuchovým padákom... Vynechal som vtedy kalváriu, čo už aj napravím.

Včera, 16. 6., by mal môj ujco Janko 66 rokov. Hoci sa narodil v Hrnčiarovciach a dorástol v Trnave na Bočnej ulici v domčeku s pomyselným nápisom na štíte - Chudoba cti netratí, oženil sa do tohto prekrásneho kraja, kde koncom minulého roku našiel aj miesto svojho odpočinku, v blízkosti hrobky grófov.

Sme veľká rodina, ale aby sme nespôsobili kolaps v doprave, na stanici v Trnave sme si dali zraz len v minimálnej formácii.

Za pol roka od Jankovho pohrebu mu pribudli dvaja spoločníci. Viac kopania ako hrobári tu práve majú elektrikári, cintorín bude mať čoskoro osvetlenie. Prerába sa dom smútku, má dolu strechu. Pri plote je čerstvo zavedený vodovod, pri ňom niekoľko zelených krhiel s nápisom OÚ. Tipujeme, koľko minút by vydržali bez pripútania reťazou na niektorom trnavskom cintoríne, kde nie je v bezpečí ani mŕtveho nos medzi očami, nieto kahance, kvety, vence, ktoré sa dajú znovu premeniť na drobné (eurá).

Neďaleko Janka stojí prvá zastávka kalvárie. Ďalšia s rímskou dvojkou už stojí mimo cinter, vidno je i ďalšie, ako lemujú mierne stúpajúci chodník do lesa. Do piatej máme čas, vyberieme sa po ňom.

blogk01.jpgblogk02.jpg

bloga.jpg

Na niektorých podstavcoch boli ešte dobre čitateľné mená donátorov, po novom sponzorov jednotlivých kaplniek.

blogk03.jpgblogk04.jpg

Chodník so štrnástimi míľnikmi s výjavmi posledných hodín Kristovho pozemského života sa začal podobať na závit skrutky s pravidelným stúpaním.

blogk05.jpgblogk06.jpg

Chodník sa obtáčal okolo ľudskými rukami očividne upraveného kopca, zrejme dávneho hradiska, obývaného susedmi neďalekých Molpírčanov.

blogk07.jpgblogk08.jpg

Niektorým kaplnkám zub času odhryzol zo striešky kríž.

blogk09.jpgblogk10.jpg

Nie všade dovoľoval terén zvečniť si kaplnku v celej svojej kráse.

blogk11.jpgblogk12.jpg

Medzi stromy prenikajúce svetlo prezrádzalo temeno kopca s lúkou.

blogk13.jpgblogk14.jpg

Najprv sme uvideli tento kostolík, či skôr kaplnku.

blogb.jpg

Boli sme prekvapení, nik z nás tu ešte nebol, hoci pár desiatok metrov odtiaľto už veľakrát, aj desiatky rokov dozadu. Teta Božka a moja mama, dvojičky, si spomenuli na jaskyňu Driny, že v nej boli naposledy ako žiačky ľudovej školy – dobrých 60 rokov dozadu. Božka nahlas zauvažovala: „Ná doví, či sa otftedy tý kvaple v jaskyne nespojili“.

blogc.jpg

Keď sme sa trochu rozkukali, oproti sme uvideli aj imitáciu dávnej scény z Golgoty. Diery v postranných krížoch naznačovali, že v nich boli alebo mali byť pripevnené aj korpusy dvoch zločincov. Hádam nezmizli preto, že boli z hliníkového plechu. Ako v tom vtipe, kde sa učiteľ autoškoly pýta Deža na zákazovú značku, ktorú bez povšimnutia minul: „Aká to bola značka?“ „Vrátime sa? Žeby hliníková?“

blogd.jpg

Pohoda. Trochu som si obzrel kaplnku s gotickými oknami.

bloge.jpg

Bude to tá sakrálna stavba (vľavo hore) v blízkosti hradu na rytine od Samuela Mikovínyho (1686-1750).

blogf.jpg

Určite prešla po vojnách a požiaroch prestavbami, nemá vysokú vežu ako na rytine (výrez), ani nápadne súmerný kopec ešte nie je zalesnený. Znamená to, že niektoré dnešné lipy môžu mať aj 250 rokov. Do bočnej steny kaplnky je zrejme druhotne vmurovaná stará kamenná doska s nápisom rodiny pochádzajúcej z Mane (pôvodne Magna = Veľká) v Požitaví.  

blogg.jpg

Vrátili sme sa na chodník. Pomedzi stromy bolo vidno blízky Smolenický zámok. Chodník začal klesať a čoskoro sa ukázalo, že tvorí akúsi slučku lasa, hodeného na homoľu s kaplnkou. Doviedol nás späť k prvým zastaveniam krížovej cesty a znova sme sa ocitli na cintoríne. Plamienky v kahancoch ešte poskakovali, elektrikári sa už vyparili, zelené krhly s veľkým červeným OÚ dosiaľ nezmizli. Pôjdeme až na šiesty autobus, ako niekto navrhol, prejdeme sa ešte k zámku.

blogh.jpg

Mali sme šťastie, brána bola odomknutá, hoci pre verejnosť bude zámok sprístupnený až v júli a auguste. Práve sa tu konal 6. ročník nejakého medzinárodného kongresu, informátor nám dovolil pomotať sa po parkovisku na nádvorí. 

blogi.jpg

Fotiť sa tu veľa nedalo, zábery kazili zahraničné autiaky. Môj druhý ujco, iniciátor tohto rodinného podujatia, ktorému ako samozvanému vodcovi našej družiny sadla dávna prezývka Kapitán Ignatievič, zavelil na ústup. Poznal skratku popod zámok k železničnej stanici. Spustili sme sa dolu svahom, kde sa podľa jeho slov minule lyžoval. Mali sme vyjsť niekde pri družstve a odtiaľ by to malo byť kúsok na stanicu. Na konci lúky voňajúcej materinou dúškou však žiadny chodník cez staré raždie v lese neviedol, a po jeho prekonaní stál v ceste vysoký plot. Nečudo, ako vysvitlo, od pamätnej lyžovačky ubehlo 35 a pol roka. Takže nazad hore voňajúcou lúkou. O chvíľu sme narazili na Lesnú ulicu, vedúcej na Zámockú a už sme boli v centre dediny. Na zastávke stálo niekoľko ľudí. Kapitán Ignatievič sa otočil na zvyšok fučiacej a ubolenej výpravy: „Mali ste ščascí, za chvílu ide avtobus.“ Nie my, on mal šťastie. Boli by sme ho uviazali na neďaleký stĺp hanby, pripomínajúci falus.  

blogj.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.


Už ste čítali?