reklama

Splavovanie Dunaja a Trnávky

alebo Ako mi navlhol cukor

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

V roku1975 sme slávili porážku fašizmu podľa vtedajších zvykov 9. mája. Deň kladeniavencov a zvýšeného výskytu policajtov, teda príslušníkov našejbezpečnosti, vychádzal na piatok a pred nami bol dlhočizný víkend. Končilsom základnú deväťročenku a celý šťastný, že ma naši pustili, som sa v otcovýchkanadách chystal na svoj prvý ozajstný vander. Dve noci pod širákom!

Mal somšťastie, spolužiakov starší brat Edo, prezývaný Dubák, bol šerifom trampskejosady Bílí supy a pozval svojhobráchu Mira a mňa na vander niekam na dunajské mŕtve ramená, kdesipri Kormoránom ostrove. V Blave sme už boli na školskom výlete, v múzeua v Priore s pohyblivými schodmi, aj keď som s Mirom radšejhľadal Banánsku ulicu a obchod s vláčikmi. Teraz sme my, dvaja masláci, sedeli v piatok ráno vovlaku do Blavy ako praví trampi, v kanadách, maskáčoch a s teľacinamiz 2. svetovej, v spoločnosti dvoch traperov z Bílých supov. Fúzohovorili tomu druhému. Samozrejme, vlak sa ešte nepohol a už sme si chcelizajesť a chleba zapiť maminým čajíkom, zakiaľ bol teplý. Dubák sa lensmial, keď videl, ako máme v somradlách, teda vo vojenských kapsách naplynovú masku, uložený proviant. „Tiecitróny si nedávaj k cukru, navlhne!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Užneviem, ako sme sa z hlavnej stanice dostali až k šenku s názvomFeriba, kde sa schádzavali na svoje sleziny bratislavskí trampi, ktorých názovsom už zabudol, možno T. O. Čierny jastrab... Vtedy boli spojenís trnavskými Supmi. Šenk bol ďalej za mestom, po prúde Dunaja, na ľavejstrane, s otvorenou záhradou. Tu nás čakal Pichľavý. Po jednom pive, ktorésom (aspoň ja) s námahou asi za hodinu vypil, sme sa vydali ďalej. Už smeboli piati, ostatní nás čakali priamo na fleku. Miro s rodičmi bol rok predtýmv Taliansku. Priniesli si odtiaľ, okrem gondoly na televízor a novýchslov ako „grácije“, „dželáto líno“,„pišiná“ alebo „kurvá“ ajjednomiestny nafukovací čln s veslom. Ten vliekol teraz Dubák, že sizabrázdi ramenami. No po pive dostal lepší nápad – kus cesty si zjednodušíme jazdoupo rieke. Hneď sme aj zliezli k vode a šľapkou nafúkli čln. Zdal saveľký, dookola mal šnúru, na ktorú sme si uviazali kanady, somradláa teľaciny sme poukladali na dno. Člna, pochopiteľne, len nechcem stáleopakovať to isté slovo. Po niekoľkých pokusoch s nasadnutíma ovládaním člna, ktorý sa krútil ako twister a nie a nie sadostať do prúdu, sme prišli za cenu premočených vecí na optimálne usadenieposádky – pekne obkročmo jeden za druhým. Čln sa síce zmenil na nenápadne zvody vykúkajúcu ponorku, ale mali sme ho už pod kontrolou. Dnu vbehla vodaz každej vlnky, čo registrovali na vlastnej koži aj naše stále mokrejšiezadky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konečnenás prúd unášal v ústrety novým dobrodružstvám, ale ani sme nedospievali „Táhlo už k večeru, na malém škuneru,dospěli k názoru: piráti na obzoru...“Ten motorový čln, čo sa na nás rútil, nemal čiernu vlajku so skríženými hnátmi.Jeden policajt sedel za volantom, druhý stál, pískal na rozhodcovskú píšťalkua pravačkou nekompromisne ukazoval – na breh! Vlny z ichmanévrovania nás úplne odrovnali, na útek ani pomyslieť. Po nesmiernej snahedostať sa tentoraz z unášajúceho prúdu k brehu sme čln naložený vecamia vodou horko-ťažko vytiahli na skaly. Na nohy čierne od nejakej mazľavejhmoty z dna rieky sme sa snažili natiahnuť mokrú obuv, zatiaľ sa vylodili ajsuchučkí policajti. A už to začalo: „Koľkomiestnyje ten čln?“ Dubák: „Čo ja viem,dvoj, troj?“ „Jednomiestny!!! Kde mávlajku?! Kde má číslo?! Kto je majiteľ...?“ Ešte frflal niečoo medzinárodnej rieke a za zvuku fučiaceho člnu začal vypisovať päťdvadsaťkorunových pokutových bločkov. Bol to pre nás školopovinných obrovskýpeniaz, dal sa zaňho kúpiť pekná kniha, dospeláci v dvadsaťkorunáčke zasavideli takmer dvanásť čapovaných pív. No škoda preveliká. Ale ten zážitok stálzato, aj keď sme tri dni jedli hrudky pri ohni sušeného chleba s naftovoupríchuťou, starí zálesáci fajčili štartky v kolujúcej fajke. A tencukor – Dubák mal pravdu – bol riadne zvlhnutý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aké toje nespravodlivé. Tak Bratislavčania majú parádnu rieku, ktorú by mohli krásnesplavovať, ale bez rôznych povolení to nejde. Trnavčanom také predpisynehrozia, svoju Trnávku si môžu splavovať, kedy a koľko chcú. Stačí sa lenvystrojiť plynovými maskami, navliecť si atómbordely, zohnať na ťahanie poplytčine burlakov a ide sa. Na záver splavovania tým, čo v zdravíprežijú, zahrá trampská kapela. No medzi týmito dvoma extrémami je aj normálneriešenie – klasické splavovanie Hrona.

P.S.: S tým splavovaním Trnávky som nesrandoval – toť pár dôkazov. Ale ešte to hlavné - jeden z našich kamarátov bol skutočný námorník, my sme sa na nich len hrali. Pred niekoľkými rokmi zahynul v studených októbrových vlnách Dunaja pri kolízii ich tlačného remorkéra Ďumbier. Prežil len jeden z nich, ale náš kamarát, tramp, muzikant, manžel a otec malého Peťa Ivan Bedeč, s prezývkou Grizzly - to šťastie nemal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu