Staré mapy

Uplynulý víkend som bol načisto zavŕtaný do starých máp, na ktoré som náhodou naďabil na internete. Všetky opatruje Krajinská Szechényiho knižnica v Budapešti. Pre mňa boli najzaujímavejšie tie najstaršie (od roku 1553), v ktorých bola rozoznateľná Trnava (Tirna, Tirnna, Tirnaw, Tirnava, Tirnavia, Tyrnavia, Tyrnau, Tyrna, Dyrn, Durn, Durnau, Scombat) a jej okolité mestá a obce.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (11)

Niektorýmz vás nasledovnou prezentáciou ušetrím čas, iní si musia spojazdniť prehliadačMrSid a hľadať to „svoje“ dedičstvo na dolu uvedenej stránke ďalej odTrnavy. Tých 500 pixelov na šírku je prekliato málo na zobrazenie celéhoSlovenska, aby bolo názvoslovie čitateľné. Výrezy máp som ponechalv originálnom maximálnom rozlíšení. Po roku 1602 si všimnete 62-ročnúpauzu, hoci na spomínanej www je z tohto obdobia máp dosť, najmä z amsterdamskýchdielní. No autori a vydavatelia (konkurujúci si svojimi kníhkupectvami odroku 1618 doslova v jednej ulici) Jan Janszoon (Johann Janssonius) a WillemJanszoon (ktorý si čoskoro po objavení sa konkurencies rovnakým priezviskom pridal meno Blaeu) produkovali tak vzájomne sipodobné mapy, až by sa zdali duplicitné. Tak som sem nedal žiadnu. Ako odškodnésa zmienim o ich prácach:

WillemJanszoon Blaeu (jeho synovia Joannes a Cornelis neskôr vydali knihuvedút Mestá sveta) publikoval v roku 1634pozoruhodné dvojzväzkové dielo s 204 mapami - Theatrum Orbis Terrarum.Jeho dlhoročného súpera, kartografa a vydavateľa Johanna Janssonia(1588-1664) tiež nespomínam náhodou. V roku 1650 (1652?) vydal nádhernýsúbor pohľadov na svetové mestá, Theatrum Praecipuarum Urbium, medzi ktorýminechýba napríklad veduta s popisom Tyrnavia,vulgo Dyrna Superioris Hungariae Civitas et Episcopatus. Základom pre toto8-zväzkové dielo s 500 medirytinami boli veduty z Civitatis Orbis Terrarumod Brauna a Hogenberga. Janssonius kúpil tieto tlačiarenské dosky a pridalk nim rôzne figurálne výzdoby a nové kartuše. Je neodškriepiteľné, že si„vypomohol“ aj kopírovaním niektorých prác Meriana a rivala, susedaa menovca Blaeua.

reklama

Už v článku Veduty Trnavy som spomínal, že právepublikovaná práca mohla zobrazovať budovy miest, opevnenia, kostolné veže,ktoré už dávno nejestvovali. Zhodou okolností práve táto veduta, z ktorejsom vychádzal aj v článku o zabudnutej tretej veži Hrubého kostola, bolaprvýkrát nakreslená ešte pred narodením vydavateľa, tipujem, že aj jej uvádzanýautor Joris (Georg) Hoefnagel ju odkreslil od niekoho staršieho. S mapamito bolo podobné. Napríklad: Janssoniov učiteľ, majster a neskôr aj svokor,kartograf Joducus Hondius (1563-1612), kúpil v roku 1604 medenétlačiarenské dosky mnohých máp Gerarda Mercatora (1512-1594). Čoskoro ich vydalv spolupráci s budúcim svokrom, rovnako sa volajúcim Janssoniovýmotcom, pod názvom Atlas Minor (1607). Mimochodom, vďaka Mercatorovým rytinám svetspoznalo nové slovo – Atlas, ktoré sa zaužívalo na pomenovanie súboru máp. Šloo meno exotického náčelníka, ktorého tvár bola zobrazená na titulkepublikácie. V roku 1638 Janssonius a jehošvagor Henricus Hondius, syn Joduca Hondia, publikovali Atlas Novus, ktorý ešteobsahoval veľa Mercatorových máp. Spočiatku sa dielo skladalo z 318 máp v trochzväzkoch. V nasledujúce roky vyšlo niekoľko nákladov rozšírených o nové mapy. Vroku 1646 obsahovalo 6 zväzkov. V roku 1658 prvé vydanie Atlas Major, ktorézahrnovalo aj mapy publikované v Novus Atlas, obsahovalo čerstvé práce.Pozostávalo z 9 zväzkov. V roku 1660 bolo pridaných toľko máp, až sa dielorozrástlo na 11 zväzkov.

reklama

Taka teraz sľúbené výrezy starých máp. Najstaršia je z roku 1553.Trnava, do ktorej sa iba pred desiatimi rokmi z Ostrihomu presídliloarcibiskupstvo, začína pod vedením vojenského architekta Pietra Ferraboscaprebudovávať svoje hradby. Do nových nárožných veží sú umiestnené kanóny uliatevo Viedni, mestské brány sú zabezpečené ochranným múrom - barbakanom. Všimnimesi, že na hore uvedenej Hoefnagelovej vedute barbakan ešte nie je zobrazený.Nový prímas Uhorska Mikuláš Oláh začína zhromažďovať návrhy na prestavbustarovekého gotického kostola sv. Mikuláša, ktorý sa až do roku 1820stáva katedrálnym chrámom ostrihomských arcibiskupov a kapituly.

reklama

Autor/vydavateľ: Lázár- Vavassore; rok vydania: 1553

V roku1556 sú ukončené práce na trnavskom opevnení.

Autor/vydavateľ: W. Lazius;rok vydania: 1556

V roku1558 sa pracuje na odtoku z rybníka napájajúceho vodné priekopy okolohradieb. Z hygienických dôvodov – v meste zúril mor ošípaných.V roku 1561 na mieste dnešného arcibiskupského úradu stavia Ferraboscobudovu pre pozvaných dvanástich jezuitov. O rok sa začínajú rozsiahlestavebné úpravy na Kostole sv. Mikuláša, tipujem, že v tomto obdobíprišiel kostol o svoju tretiu, strednú vežu.V tomto a ďalšom roku zomrie na morovú epidémiu v meste asitretina jeho obyvateľov. Pre M. Oláha je dokončený palác južne od farskéhokostola, dovtedy ostrihomskí arcibiskupi sídlili na fare. K fare, oprotivchodu do kostola, je pristavená budova novozaloženého seminára pre výchovubudúcich kňazov.

Autor/vydavateľ: D. Zenoi; G. Fr. Camocio; rok vydania: 1566

Autor/vydavateľ: Lázár - J. Sambucus; rok vydania: 1566

Autor/vydavateľ: G. Gastaldi;P. Forlani; rok vydania: 1566

3.apríla 1567 zničil požiar v Trnave asi 150 domov, medzi nimi i novúFerraboscovu budovu jezuitského kolégia.

Autor/vydavateľ: M. Zündt; rokvydania: 1567

V roku1569 sú pre južnú vežu vynoveného farského kostola sv. Mikuláša odliate dvazvony. A perlička: 27. októbra v roku1572, v ktorom vydali nasledujúcu mapu, získal trnavský mešťana obchodník Sebastián zemiansky titul s predikátom de Tekelházaa stal sa zakladateľom známeho šľachtického rodu Tököli.

Autor/vydavateľ: W. Lazius;A. Ortelius; rok vydania: 1572

V roku1574 začína majster Jakub budovať v Trnave pozorovateľňu – dnešnú mestskúvežu. Hoci som nikde nenašiel ani zmienkuo nejakej jej predchodkyni, táto tu po skúsenostiach s Tatármipo lete 1241 naisto bola vybudovaná. Bola vyššia ako dnešná, takistos ochodzou dookola, osemuholníková (!), podobne ako veže Hrubého kostola. Dnešnámožno stojí na jej mieste, čomu by napovedalo oslobodenie tejto parcely odmestskej daní, ako stojí v dochovaných účtoch zo začiatku 16. storočia.

Autor/vydavateľ: J. Sambucus; A. Ortelius; rok vydania: 1581

V roku 1583 odliaty najväčší zvon pre južnú vežufarského kostola, do dnešného dňa funkčného, jediného (z troch súčasných)nepoškodeného. O rok je dokončená mestská veža. Mor v roku 1586 priniesolveľa obetí, k epidémii sa pridružilo ničivé zemetrasenie.

Autor/vydavateľ: W. Lazius;A. Ortelius; rok vydania: 1587

Ďalšiezemetrasenie v roku 1590 okrem mnohých domov vážne poškodilo ajFrantiškánsky kostol. V roku 1592 mesto vybudovalo z vnútornej stranysevernej hradby pri vtoku Trnávky mlyn. Dnes je tam na Hornopotočnej uliciŽeleziarstvo.

Autor/vydavateľ: M. Zündt; C. De Jode; rok vydania: 1593

Autor/vydavateľ: G. Gastaldi;N. Valegio; rok vydania: 1593

Autor/vydavateľ: L. Hulsius;rok vydania: 1595

Namape z roku 1602 je pozoruhodné, že Trnava na ikonke vyzerá presne ako nahore uvedenej Hoefnaglovej vedute. Obdĺžniku hradieb cca 800 x 700 m (bez barbakanov, tedapred rokom 1553), s rožnými vežami na striedačku kruhového (kruhovú baštuvidno i na obrázku s básňou od Jána Sambuca )a štvorcového pôdorysu, dominujú tri vežové stavby. Jednou je stredná vežaHrubého kostola, druhou predchodkyňa mestskej veže. Treťou je možno vežaFrantiškánskeho kostola. Naozaj len možno. V tom čase bolo v Trnavekostolov viac. Kostol sv. Heleny a Kostol sv. Michala boli nenápadné, dominikánskyKostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý kedysi postavili zrejme križiaci johaniti, chátral,inak neprehliadnuteľný klariský kostol v juhovýchodnom rohu hradieb bol asipráve zničený požiarom po niektorom dobýjaní mesta. Zápisy z ďalšíchstoročí sú čím ďalej hustejšie, nechajme teda rozprávať už len mapy.

Autor/vydavateľ: Lázár – Orlandi; rok vydania: 1602

Tu vásešte vyruším rokom 1663, kedy oblasť dnešného západného Slovenska,i Moravu, plienili Turci. Mapa, ktorú som našiel na stránke Občianskeho združenia Vodný hrad v Seredi, ukazuje, ako sa pustošiace osmanské vojská nepochopiteľnevyhli Trnave: