Staré mapy

Autor: Ladislav Šebák | 21.5.2008 o 13:41 | Karma článku: 10,76 | Prečítané:  10193x

Uplynulý víkend som bol načisto zavŕtaný do starých máp, na ktoré som náhodou naďabil na internete. Všetky opatruje Krajinská Szechényiho knižnica v Budapešti. Pre mňa boli najzaujímavejšie tie najstaršie (od roku 1553), v ktorých bola rozoznateľná Trnava (Tirna, Tirnna, Tirnaw, Tirnava, Tirnavia, Tyrnavia, Tyrnau, Tyrna, Dyrn, Durn, Durnau, Scombat) a jej okolité mestá a obce.

Niektorým z vás nasledovnou prezentáciou ušetrím čas, iní si musia spojazdniť prehliadač MrSid a hľadať to „svoje“ dedičstvo na dolu uvedenej stránke ďalej od Trnavy. Tých 500 pixelov na šírku je prekliato málo na zobrazenie celého Slovenska, aby bolo názvoslovie čitateľné. Výrezy máp som ponechal v originálnom maximálnom rozlíšení. Po roku 1602 si všimnete 62-ročnú pauzu, hoci na spomínanej www je z tohto obdobia máp dosť, najmä z amsterdamských dielní. No autori a vydavatelia (konkurujúci si svojimi kníhkupectvami od roku 1618 doslova v jednej ulici) Jan Janszoon (Johann Janssonius) a Willem Janszoon (ktorý si čoskoro po objavení sa konkurencie s rovnakým priezviskom pridal meno Blaeu) produkovali tak vzájomne si podobné mapy, až by sa zdali duplicitné. Tak som sem nedal žiadnu. Ako odškodné sa zmienim o ich prácach:

Willem Janszoon Blaeu (jeho synovia Joannes a Cornelis neskôr vydali knihu vedút Mestá sveta) publikoval v roku 1634 pozoruhodné dvojzväzkové dielo s 204 mapami - Theatrum Orbis Terrarum. Jeho dlhoročného súpera, kartografa a vydavateľa Johanna Janssonia (1588-1664) tiež nespomínam náhodou. V roku 1650 (1652?) vydal nádherný súbor pohľadov na svetové mestá, Theatrum Praecipuarum Urbium, medzi ktorými nechýba napríklad veduta s popisom Tyrnavia, vulgo Dyrna Superioris Hungariae Civitas et Episcopatus. Základom pre toto 8-zväzkové dielo s 500 medirytinami boli veduty z Civitatis Orbis Terrarum od Brauna a Hogenberga. Janssonius kúpil tieto tlačiarenské dosky a pridal k nim rôzne figurálne výzdoby a nové kartuše. Je neodškriepiteľné, že si „vypomohol“ aj kopírovaním niektorých prác Meriana a rivala, suseda a menovca Blaeua.

vedholar1.jpg

Už v článku Veduty Trnavy som spomínal, že práve publikovaná práca mohla zobrazovať budovy miest, opevnenia, kostolné veže, ktoré už dávno nejestvovali. Zhodou okolností práve táto veduta, z ktorej som vychádzal aj v článku o zabudnutej tretej veži Hrubého kostola, bola prvýkrát nakreslená ešte pred narodením vydavateľa, tipujem, že aj jej uvádzaný autor Joris (Georg) Hoefnagel ju odkreslil od niekoho staršieho. S mapami to bolo podobné. Napríklad: Janssoniov učiteľ, majster a neskôr aj svokor, kartograf Joducus Hondius (1563-1612), kúpil v roku 1604 medené tlačiarenské dosky mnohých máp Gerarda Mercatora (1512-1594). Čoskoro ich vydal v spolupráci s budúcim svokrom, rovnako sa volajúcim Janssoniovým otcom, pod názvom Atlas Minor (1607). Mimochodom, vďaka Mercatorovým rytinám svet spoznalo nové slovo – Atlas, ktoré sa zaužívalo na pomenovanie súboru máp. Šlo o meno exotického náčelníka, ktorého tvár bola zobrazená na titulke publikácie. V roku 1638 Janssonius a jeho švagor Henricus Hondius, syn Joduca Hondia, publikovali Atlas Novus, ktorý ešte obsahoval veľa Mercatorových máp. Spočiatku sa dielo skladalo z 318 máp v troch zväzkoch. V nasledujúce roky vyšlo niekoľko nákladov rozšírených o nové mapy. V roku 1646 obsahovalo 6 zväzkov. V roku 1658 prvé vydanie Atlas Major, ktoré zahrnovalo aj mapy publikované v Novus Atlas, obsahovalo čerstvé práce. Pozostávalo z 9 zväzkov. V roku 1660 bolo pridaných toľko máp, až sa dielo rozrástlo na 11 zväzkov.

Tak a teraz sľúbené výrezy starých máp. Najstaršia je z roku 1553. Trnava, do ktorej sa iba pred desiatimi rokmi z Ostrihomu presídlilo arcibiskupstvo, začína pod vedením vojenského architekta Pietra Ferrabosca prebudovávať svoje hradby. Do nových nárožných veží sú umiestnené kanóny uliate vo Viedni, mestské brány sú zabezpečené ochranným múrom - barbakanom. Všimnime si, že na hore uvedenej Hoefnagelovej vedute barbakan ešte nie je zobrazený. Nový prímas Uhorska Mikuláš Oláh začína zhromažďovať návrhy na prestavbu starovekého gotického kostola sv. Mikuláša, ktorý sa až do roku 1820 stáva katedrálnym chrámom ostrihomských arcibiskupov a kapituly.

1553appm135.jpg

Autor/vydavateľ: Lázár - Vavassore; rok vydania: 1553

 

V roku 1556 sú ukončené práce na trnavskom opevnení.

1556tr2501.jpg

Autor/vydavateľ: W. Lazius; rok vydania: 1556

V roku 1558 sa pracuje na odtoku z rybníka napájajúceho vodné priekopy okolo hradieb. Z hygienických dôvodov – v meste zúril mor ošípaných. V roku 1561 na mieste dnešného arcibiskupského úradu stavia Ferrabosco budovu pre pozvaných dvanástich jezuitov. O rok sa začínajú rozsiahle stavebné úpravy na Kostole sv. Mikuláša, tipujem, že v tomto období prišiel kostol o svoju tretiu, strednú vežu. V tomto a ďalšom roku zomrie na morovú epidémiu v meste asi tretina jeho obyvateľov. Pre M. Oláha je dokončený palác južne od farského kostola, dovtedy ostrihomskí arcibiskupi sídlili na fare. K fare, oproti vchodu do kostola, je pristavená budova novozaloženého seminára pre výchovu budúcich kňazov.

1566appm127.jpg

Autor/vydavateľ: D. Zenoi; G. Fr. Camocio; rok vydania: 1566

1566appm130.jpg

Autor/vydavateľ: Lázár - J. Sambucus; rok vydania: 1566

1566tr2553.jpg

Autor/vydavateľ: G. Gastaldi; P. Forlani; rok vydania: 1566

3. apríla 1567 zničil požiar v Trnave asi 150 domov, medzi nimi i novú Ferraboscovu budovu jezuitského kolégia.

1567appm134.jpg

Autor/vydavateľ: M. Zündt; rok vydania: 1567

V roku 1569 sú pre južnú vežu vynoveného farského kostola sv. Mikuláša odliate dva zvony. A perlička: 27. októbra v roku 1572, v ktorom vydali nasledujúcu mapu, získal trnavský mešťan a obchodník Sebastián zemiansky titul s predikátom de Tekelháza a stal sa zakladateľom známeho šľachtického rodu Tököli.

1572tm23136.jpg

Autor/vydavateľ: W. Lazius; A. Ortelius; rok vydania: 1572

V roku 1574 začína majster Jakub budovať v Trnave pozorovateľňu – dnešnú mestskú vežu. Hoci som nikde nenašiel ani zmienku o nejakej jej predchodkyni, táto tu po skúsenostiach s Tatármi po lete 1241 naisto bola vybudovaná. Bola vyššia ako dnešná, takisto s ochodzou dookola, osemuholníková (!), podobne ako veže Hrubého kostola. Dnešná možno stojí na jej mieste, čomu by napovedalo oslobodenie tejto parcely od mestskej daní, ako stojí v dochovaných účtoch zo začiatku 16. storočia.

1581tr556.jpg

Autor/vydavateľ: J. Sambucus; A. Ortelius; rok vydania: 1581

V roku 1583 odliaty najväčší zvon pre južnú vežu farského kostola, do dnešného dňa funkčného, jediného (z troch súčasných) nepoškodeného. O rok je dokončená mestská veža. Mor v roku 1586 priniesol veľa obetí, k epidémii sa pridružilo ničivé zemetrasenie.

1587tm23135.jpg

Autor/vydavateľ: W. Lazius; A. Ortelius; rok vydania: 1587

Ďalšie zemetrasenie v roku 1590 okrem mnohých domov vážne poškodilo aj Františkánsky kostol. V roku 1592 mesto vybudovalo z vnútornej strany severnej hradby pri vtoku Trnávky mlyn. Dnes je tam na Hornopotočnej ulici Železiarstvo.

1593tm5559.jpg

Autor/vydavateľ: M. Zündt; C. De Jode; rok vydania: 1593

1593tr768.jpg

Autor/vydavateľ: G. Gastaldi; N. Valegio; rok vydania: 1593

1595tr7004.jpg

Autor/vydavateľ: L. Hulsius; rok vydania: 1595

meskaveza.jpgNa mape z roku 1602 je pozoruhodné, že Trnava na ikonke vyzerá presne ako na hore uvedenej Hoefnaglovej vedute. Obdĺžniku hradieb cca 800 x 700 m (bez barbakanov, teda pred rokom 1553), s rožnými vežami na striedačku kruhového (kruhovú baštu vidno i na obrázku s básňou od Jána Sambuca) a štvorcového pôdorysu, dominujú tri vežové stavby. Jednou je stredná veža Hrubého kostola, druhou predchodkyňa mestskej veže. Treťou je možno veža Františkánskeho kostola. Naozaj len možno. V tom čase bolo v Trnave kostolov viac. Kostol sv. Heleny a Kostol sv. Michala boli nenápadné, dominikánsky Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý kedysi postavili zrejme križiaci johaniti, chátral, inak neprehliadnuteľný klariský kostol v juhovýchodnom rohu hradieb bol asi práve zničený požiarom po niektorom dobýjaní mesta. Zápisy z ďalších storočí sú čím ďalej hustejšie, nechajme teda rozprávať už len mapy.

1602tm23226.jpg

Autor/vydavateľ: LázárOrlandi; rok vydania: 1602

Tu vás ešte vyruším rokom 1663, kedy oblasť dnešného západného Slovenska, i Moravu, plienili Turci. Mapa, ktorú som našiel na stránke Občianskeho združenia Vodný hrad v Seredi, ukazuje, ako sa pustošiace osmanské vojská nepochopiteľne vyhli Trnave:

1663mapaturci.jpg

http://www.vodnyhrad.sk

1664tk1872.jpg

Autor/vydavateľ: E. Stenghri; rok vydania: 1664

1664tm6407.jpg

Autor/vydavateľ: N. Sanson; P. Mariette; rok vydania: 1664

1664tm24190.jpg

Autor/vydavateľ: P. Duval; rok vydania: 1664

1682tm5874.jpg

Autor/vydavateľ: G. M. Vischer; rok vydania: 1682

1682tm8301.jpg

Autor/vydavateľ: J. A. Reiner; rok vydania: 1682

1683tm7800.jpg

Autor/vydavateľ: G. Cantelli da Vignola; G. G. Rossi; rok vydania: 1683

1687tr2506.jpg

Autor/vydavateľ: M. Stier; M. Endtez; rok vydania: 1687

1690tr2837.jpg

Autor/vydavateľ: nezistený; rok vydania: po 1690

1710tm24254.jpg

Autor/vydavateľ: J. Senex; rok vydania: 1710

1714tm6398.jpg

Autor/vydavateľ: H. A. Chatelain; rok vydania: 1714

1784tm25082.jpg

Autor/vydavateľ: Santini; Remondini; rok vydania: po 1784

Použité zdroje:

http://www.topomap.hu/oszk/eng/terkepek.htm

http://www.antiqua-global-art.com/kartograph_d_M_2007-08_E.html

Jozef Šimončič, Hadrián Radváni a ďalší

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rady pred barmi aj kaderníctvami. Česko uvoľnilo, vicepremiér nevylučuje sprísnenie

Čechov po uvoľnení nelákali iba bary či reštaurácie.

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.


Už ste čítali?