Darček na riťku

Autor: Ladislav Šebák | 5.5.2008 o 22:58 | Karma článku: 6,88 | Prečítané:  2005x

Cestou nevnímam oproti bežiacu krajinu za oknom, premýšľam, ako dopadne dnešná návšteva rodného a zároveň krajského mesta. Čo nevidieť ma autobus vypľuje na stanici, šmyknem to cez park a som na pracovnom úrade.

Najprv však musím vyriešiť problém, ktorý ma stresuje každé dva týždne – nájsť chápavého predavača, najlepšie hneď majiteľa nejakého obchodíka, ktorý mi opečiatkuje potvrdenie, že som sa u nich pýtal na robotu. V pohraničnej dedine, pardón, mestečku s dvadsať percentnou nezamestnanosťou, kde živorím s mojou druhou ženou a malým deckom, na mňa pozerajú s otvorenou hubou, akoby som pýtal štempeľ na ich bianko šek.

Stanica ako každé dva týždne. Tie tiene pred bufetom tuším za štrnásť dní ani nevstali z lavičky, aj to tak pod ňou vyzerá. Žiadny známy, s ktorým som kedysi premrhal cez víkend výplatu. Asi týždeň som nevidel normálnu cigaretu, mohol by ponúknuť. U Miša Sitára sme minule fajčili repík, vyskúšal som aj doma. Dymilo to. V tabatierke mám také ešte dve, so špicatými koncami. Aha, Kikino, kamarát z raného detstva. Predbehol ma, chcel požičať dvacku. Kikino, tebe by som ju dal, nie požičal. Je frajer, ako vždy. Oblečený ako zo škatuľky, ktovie ako to robí, viem, že už roky po rozvode spáva všelikde. Nefajčí. Mám do haliera presne na spiatočnú cestu, bez nároku na deci kofoly. Poondiaty tabak!

Minule som tu stretol Peťa Grimasu, vraj Wendy robí na okrese. To je moja najstaršia dcéra. Keď tak rátam, pred rokom, ak je obchodná akadémia päťročná, skončila školu. Idem ju veru pozrieť. Fakt, vážne od nej nečakám nejakú korunu, sám som jej dlžný pár tisíc, mám to aj na papieri. Chcem ju len vidieť. Informátorka také meno nepozná. Žeby sa vydala? To by Peťo vedel. Dostal som radu, že v suteréne je jedáleň, do desiatej tam baby furt odbehujú po keksíky, po desiatej idú na obed, možno ju tam zbadám. Zišiel som dolu a zbadal som ju hneď – za pultom. Aha, jablko a strom. Vybozkávali sme sa a usadila ma do kútika. Dáš si kávu? Dám, ale... Nie si hladný? Nie, ale... Po polievke som si ku káve zapálil konečne cigaretu s filtrom. Lajtku, ale točila sa mi hlava ako po ligeroske. Wendy mala stále viac roboty, za tie chvíľky, čo ku mne odbehovala, som sa nestihol zhlboka nadýchnuť a spýtať sa, či nemá zvyšných päťdesiat, na cigarety, lebo peňaženku som si zabudol doma. Nie, tuším, že som ju stratil, som jej vtedy povedal. Nemala, ale mal som chvíľu počkať, kým sa toľko nazbiera v tanieriku, kam odkladala tringelty. Bolo tam šesťdesiat. A zopár jej lajtiek, čo po mne zostali. Decká by aj tak nemali fajčiť.

Na úrade ako vždy - úsmev - našli ste si robotu? Nenašli, moji milí rádcové, nenašli, nenašli. Na stanici som vyfajčil poslednú lajtku, už so mnou tak nelomcovala. Mal som čas, šiel som sa prejsť k trafike. A mal som aj dilemu – tabak s papierikmi? Cigarety? Je to zajedno, akurát, že si ich našúľam viac, keď budú pekne tenučké. S hrsťou drobných pozerám, že tam majú za 59 korún desaťkusové balenie pampersiek. Jedny..., jedny..., jedny pampersky si prosím...

Fajčiac bokom od ľudí poslednú repíkovú cigaretu sa teším domov. Prichádzajúci autobus sa mi rozmazáva. Sestra posiela sestre, ktorú ešte nevidela, na jej vyštípanú riťku malý darček.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.

Minúta po minúte: Počas víkendu sa pilotne testuje desiatka škôl

PCR testy zachytili 2 070 pozitívnych, antigény 822.


Už ste čítali?