reklama

Pozvanie na tretiu vežu Hrubého kostola v Trnave

Voľakedy, keď začali biť na veži zvony, som sluchom i zrakom odhadoval, odkiaľ môže ísť ten tajuplný, démonický, hypnotizujúci zvuk. Hompáľajú sa zvony za niektorým oknom, do ktorého nevidno cez zvláštne žalúzie, alebo sú v železnej kupole, aby to lepšie dunelo? Svoje detské omyly som si poopravil časom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Častoaž niekoľko metrákov ťažký zvon je uchytený v stolici, pripevnenejmedzi múrmi veže. Na vydávanie ohlušujúceho zvuku stačí, ak sa do kývavéhopohybu uvedie srdce zvona. No hlavne – tá železná končistá čapica veže vôbecnie je taký masívny a kompaktný celok, ako sa detským očiam zdá. Akv minulosti pokrývka veže nespadla pri víchrici alebo ju nezničil požiar,bolo ju treba, nahlodanú pažravým zubom času, raz za uhorský rok zreparovať.

Obrázok blogu

Z podobnéhodôvodu sa začiatkom minulého roka pristúpilo k záchranným prácam južnej(vpravo) veže Dómu sv. Mikuláša biskupa v Trnave. V kopule sa za dlhédesaťročia nazbierali tony vtáčieho trusu, hrozilo narušenie statiky.Obhliadkou jej severnej sestry sa zistilo, že aj tá bude potrebovať generálku.Tá práve prebieha. Ako taká strecha kostolnej veže vyzerá sťaby pod röntgenom,môžu vidieť okoloidúci v týchto dňoch:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Pozerámesa na kopulu severnej veže, ako vyzerala pred dvoma týždňami v piatok 18.apríla. V ten deň vrátili na svoje miesto veternicu a guľu s odkazmipre budúce generácie a mohli začať rozoberať lešenie, lemujúce dokončenýosemboký ihlan. Odmyslime si zatiaľ tento špic, ktorý dostala južná i severnáveža až neskôr, okolo roku 1570, a všimnime si drevenú konštrukciu,určujúcu tvar kopule. Rokmi a vlhkosťou zničených 16 rebier, výstužía podlahu postupne nahradia novým drevom. Rebrá obijú doskami, ako to vidíme nafotografii z minuloročnej rekonštrukcie južnej veže:

Obrázok blogu

Na radpríde klampiarska robota, jednotlivé listy medeného plechu nespočetné úderykladív stmelia do jedného nepremokavého celku. Tak to robili majstri pri každejrekonštrukcii, preto si veže dodnes zachovali svoj stredoveký cibuľový tvar,ktorý nápadne pripomína byzantské zakončenie viacvežových bazilík v KyjevskejRusi. Do požiaru v roku 1566 či 1567 boli takto, bez ihlanovej nadstavby, ozdobenévšetky veže farského kostola. Namieste staršej trojloďovej baziliky, veľmi poškodenej ohňom v roku 1325, hov gotickom slohu začali budovať najneskôr v roku 1380, za panovaniaĽudovíta I. Veľkého z Anjou, a dokončili za vlády jeho zaťa ŽigmundaLuxemburského (1421). V ďalších pohnutých rokoch (v meste husiti) sapokračovalo prácami v interiéri.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Dobrečítate - všetky veže farskéhokostola. Nebola ani jedna, ani dve, ale hneď tri! Do tejto chvíle, pokiaľ viem, tento názor nik nevyslovil,pritom Hrubý kostol je zobrazený s tromi vežami na najčastejšiepublikovanej a asi najstaršej vedute Trnavy (viac v sľúbenej 2. častičlánku Veduty Trnavy). Žiadne iné kostolné veže na okolí nemajú tento orientálnycibuľový tvar, farský kostol si ho zachoval vďaka tomu, že od svojho dokončeniabez ujmy prežil, stojac mimo zástavby na najvyššom mieste mesta, aj tienajväčšie požiare. Osudným sa mu stal až oheň v roku 1566 (1567), ktorýzničil takmer 150 domov. Vtedyasi 60-70 metrovvysoká stredná veža, štíhla ako minaret, viac vsunutá do priečelia, ako vidno ajna druhej, podobnej vedute, musela byť nenávratne rozobraná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Plamene poškodiliaj severnú vežu, južná si však zachovala svoj dávny tvar kopule, aj kamenné chrličedažďovej vody. Bez vysokej strednej veže a po opravách bočných stratilkostol svoju majestátnosť. Svoju výšku zhruba na 60 metrov získal farskýkostol späť až po pridaní osemstenných ihlanových nadstavieb na ôsmich nosnýchnohách. Zo zobrazenia trojvežového kostola pochopiteľne nevidno, či boli vovežiach zvony. Pravdepodobne nie. V tých časoch pri kostoloch fungovali samostatnézvonice. Stará veduta zrejme prezrádza jej miesto, ale je to lenmoja domnienka, detaily nevidno – pri juhovýchodnom rohu kostola (vpravo prikostole viditeľné dva nosné stĺpy pod červenou strieškou). Môže ísť ajo malú stavbu, napríklad kaplnku, pod ktorou bývala kostnica – karner. Tenby však mal stáť viac vpravo k východným hradbám, na mieste neskoršiehoslovenského kostolíka sv. Michala z roku 1498, ktorý na vedute nevidno.V roku 2004 presne na tomto mieste vykopali časť múru, považovaného zatorzo základov pôvodného románskeho kostola. Veduta, či skôr jej vzor, podľaktorého bola prekreslená, je starší ako pristavené bočné kaplnky (1618-1630),dobová rytina dokonca prezrádza novej generácie špecialistov na históriu Trnavy ďalšieprekvapenia - dnešná svätyňa nevznikla pri stavbe kostola, ale bola pristavená oveľa neskôr, zrejme až pri prestavbekostola po povodni v roku 1618!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Táto hypotéza robí o 200-300 rokovmladším aj nález zamurovanej niky vo vonkajšom múre svätyne s maľbouKrista (foto: Daniela Zacharová), objavenej pri otĺkaní omietky v roku 2004.Ďalšie dve niky boli nájdené v oporných múroch. Tieto múry na vedutáchtakisto nevidíme, jednoducho neexistovali, rovnako ani „bandáž“ priečeliakostola a jej veží. Teraz asi spravím radosť pánovi Hadriánovi Radvánimu,ktorému jeho podstatne mladší kolegovia často spochybňujú existenciu románskejrotundy sv. Juraja, podľa neho zaniknutej v čase budovania bočnýchkaplniek, v roku 1618. Na farebnej vedute ju pomerne dobre vidieť, vpravood kostola, viac vzadu, severnejšie. Na čierno-bielej reprodukcii si ju možnopomýliť s dnešnou svätyňou, ale kríž na streche ukazuje jasne, kde končíkostol. Na kolorovanej vedute je strecha rotundy červená, nie modrá ako tá nakostole a jeho vežiach.

Obrázok blogu

Pre lepšiu predstavu použijem pôdorys H. Radvániho. Šrafovanieukazuje polohu rotundy voči pôvodným základom gotického kostola, bez bočnýchkaplniek pristavených z iniciatívy kardinála a arcibiskupa PetraPázmáňa (1570-1637), dokonca bez spomínanej veľkej svätyne. Radváni má pravdu.Trochusom odbočil od hlaholu zvonov. Povedali sme si, že vo vežiach pred veľkýmpožiarom v 16. storočí zrejme žiadne neboli, iba zvonica možnos dvoma zvonmi, väčším sa oznamoval čas modlitieb, omše, menší ohlasoval,že priľahlý cintorín bude mať nového obyvateľa. Zvony, ktoré prežili dvesvetové vojny až po súčasnosť, boli vyrobené až v čase spomínanej vežovejprestavby - nazvané ako Štefan a Barbora, odliate v roku 1569.Poškodený zvon Barbora bol už pred pol druha storočím preliaty domácou firmouFischer,

Obrázok blogu

no v najbližších dňoch oba čaká opäť oprava.Zaujímavé, že iba o pár rokov mladší, ale najväčší zvon z tejtotrojice v južnej veži, s viac ako jeden a pol metrovým priemeromúderového venca, sa do opravy ešte nepýta. Volá sa ako patrón kostola – Mikuláša odlial ho v roku 1583 vandrujúci zvonolejár Ján Motkoz Banskej Bystrice, ale pravdepodobnejšie z Popradu. Severná veža, naktorej sa práve pracuje, zvony nemá. No na základe zápisu z kanonickejvizitácie kardinála a ostrihomského arcibiskupa Alexandra Rudnaia z roku1823 vieme, že v nej boli umiestnené dva menšie zvony, smrtné, tedaumieračiky. Možno tie zo zrušenej zvonice. V južnej bolo vtedy až päťzvonov. Približnev rovnakom čase výroby zvonov, v roku 1570, boli pre vrcholy vežívyrobené veternice v tvarekohúta, osadené o sedem rokov neskôr za pôsobenia biskupaa arcibiskupského vikára (funkcia ostrihomského arcibiskupa vtedy nebolaobsadená) Mikuláša Telegdyho (1535-1586). Na tomto mieste by som sa rádvyjadril aj k neustále opakovanému omylu v publikáciách, ktorývznikol zrejme z netušenia existencie strednej veže, zrejme pri pohľade navedutu

Obrázok blogu

(vlastne až na tri podobné) Trnavy, spomínanej v závere článku Veduty Trnavy. Zobrazuje vraj požiar mesta v roku 1566, no už z tam opísanýchdôvodov nemôže ísť o autentické zobrazenie vtedajšej tragédie. Podľa mňaje inšpirované už nezachovaným straším vzorom a dotvorený stavbami, ktoré autorpoznal až vo svojom čase, najmenej o 50 rokov neskôr. Vlastne, všetky triveduty v závere spomínaného článku majú zvláštnych spoločných menovateľov -na najstaršej (1566) a

Obrázok blogu

najmladšej (1666) vedute má Hrubý kostol namiesto kohútovpolmesiac, aj na mestskej veži, ktorá začala rásť až v roku 1574, a nestál ešte aniUniverzitný kostol (1629-1638). Na oboch má kostol oporné múry i novúsvätyňu, ktoré pred rokom 1618 respektíve 1566 ešte nemohol mať. Aby tohonebolo málo, Porten v roku 1658 vyryl do dreva rovnaký pohľad na mesto z nezvyčajnejsevernej strany a na Hrubý kostol umiestnil - kríže.

Obrázok blogu

Pomalysa zdá, že na vežiach menili symboly každú chvíľu, podľa toho, kto malv meste väčšinu. Kohút bol kalvínskym symbolom, nesúvisí s erbomPavla Holého z Hradnej - ďalší mylný názor historikov. Maďar Telegdy nemalnajmenší dôvod umiestňovať na pamiatku mestského kapitána, Slováka Holého o 52rokoch po jeho smrti a 46 rokov po vymretí rodu Holých znak z jehoerbu na najvyššie miesto v meste. Považujem za vylúčené, aby polmesiacvystriedal kohútov na streche znovu po sto rokoch, a práve v čase novéhopožiaru. Skôr by som uveril, že polmesiace videli už z diaľky nad Trnavouturecké vojská, plieniace v roku 1663 naše územie až po Hron, merajúcecestu na Moravu a späť tzv. českou cestou, vedúcou priamo Trnavou. Nopolmesiac nemusel znamenať kolaboráciu mesta s Osmanmi (ani som sa s takoumyšlienkou nikde nestretol), bol súčasťou už najstaršej mestskej pečate Trnavy,v erbe Forgáčovcov od čias kráľovnej Márie boli hneď dva. Polmesiacnechýbal ani na iných šľachtických alebo arcibiskupských erboch. Zatiaľ sidvojnásobné nepovšimnutie Trnavy osmanským vojskom musíme vysvetľovať zásahomvyššej moci.

Portensvoj drevorez v roku 1658 celkom isto zhotovil podľa mňa možno aj sto rokovstarého, neznámeho vzoru. Nevidno oporné múry, ktoré by tam už mali byť, adilemu chýbajúcej svätyne na svojom vzore vyriešil šalamúnsky – jeho veduta v ľavej častizačína z ničoho nič v polovici Hrubého kostola, bez svätyne, hociv jeho čase už jestvovala. Tieto tri veduty podľa mňa teda nezobrazujúzničenú a z toho dôvodu zníženú (ako sa často opakuje v literatúre) severnú vežu a nepoškodenú južnú, ale predstavujú nám trojvežovýHrubý kostol zo severnej strany spred roka 1566, no vidno len jeho nízkusevernú vežu a strednú vysokú. Južnú nízku vzadu nevidno, stojí v zákryte.

Hlavný zdroj informácií + 1 foto niky a 1 náčrtok: Novinky z radnice (trnavskej)

Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu