Veduty Trnavy (1. časť)

Autor: Ladislav Šebák | 13.4.2008 o 13:40 | Karma článku: 11,00 | Prečítané:  6376x

Veduta je obraz, najčastejšie hradu, mesta, najlepšie celej panorámy, spravidla je to zobrazený pohľad na to najkrajšie alebo najtypickejšie. Krásne i tajomné veduty vznikli pre potreby tlačiarní, vydavateľov, ktorí chceli predstaviť čitateľom iný svet, iné kraje, alebo prezentovať svetu ten svoj. Mimo viazaných kníh sa zachovali aj na zvláštnych listoch, zberateľ plagátov skupín by povedal posteroch. Z niektorých majú múzeá alebo archívy aj štočky, vyrezané do dreva, vyryté alebo vyleptané do kovovej platne. Sú zdrojom pre bádateľov histórie, architektúry, pre topografov, často zobrazovali aj mimoriadne udalosti ako bitky, požiare, ale so zatajeným dychom sa na ne rád pozerá aj každý patriot, ktorému dobre známe miesta, po ktorých stáročia pred ním kráčali iní, prirástli k srdcu.

Trnava, aj vďaka tu sídliacej univerzite (1635-1777) a viacerým tlačiarňam, je zobrazená asi na 50 takýchto vedutách, od husitských čias po vynález fotoaparátu. Asi štvrtinu z nich, teda len reprodukcií najmä z publikácií 20. storočia, sa mi v elektronickej podobe podarilo nazbierať, a rád ich tu predstavím. Ak tu nenájdete práve tú vašu obľúbenú, pokojne mi ju môžete poslať e-mailom. Nepôjdem chronologicky, všimol som si, že údaj s „dátumom výroby“ rytiny je niekedy na hony vzdialený od času, kedy si umelec (alebo aj vojenský špión?) sadol na vyvýšené miesto za mestskými hradbami, vytiahol svoj skicár a začal kresliť.

Začnem od podľa mňa najkrajšej a hádam aj najspoľahlivejšie zobrazenej Trnave, ako vyzerala začiatkom 40. rokov 18. storočia.

veduta01.jpg

Datovanie je tu pomerne ľahké. Krátko po morovej nákaze v rokoch 1739-1740 bola na špicu mestskej veže osadená plastika Panny Márie, pri väčšom rozlíšení je ju dobre vidieť. Pozor, nie je totožná s dnešnou, pôvodnú Imakulatu v roku 1786 strhol asi zo 70 metrovej výšky na zem víchor. Či šlo o nejaké mimozemské znamenie, ako v prípade slzenia známeho obrazu, som neskúmal. Z ľavej strany spoza Hrubého kostola vykúka baroková kaplnka, vybudovaná v rokoch 1739-1741, v ktorej od jej dokončenia prebýva spomínaný zázračný obraz Trnavskej Panny Márie. Autorom veduty bol mladý Rakúšan Josef Jäger (1721-1793). Drevorez bol prvýkrát použitý až v roku 1781, čo je horná hranica jej vzniku, ale dá sa skresať pred rok 1772, kedy zobrazený mariánsky stĺp na Univerzitnom námestí, zhotovený V. Schreibrom v roku 1693, musel ustúpiť budove Lekárskej fakulty. S hornou hranicou môžeme ísť ešte nižšie, až do roku 1747, kedy sa Mária Terézia pustila do stavby Šľachtického konviktu, ktorý si dodnes zachoval svoju barokovú podobu a sídli v nej arcibiskup. Kolorovanú vedutu som naskenoval z obálky Vizuálnych dokumentov, vydaných propagačným oddelením Skloplastu pri príležitosti 750. výročia udelenia mestu kráľovských privilégií Belom IV. (1206-1270).

Nádherná veduta Trnavy vznikla aj pre dielo Mateja Bela - Notitia Hungariae novae, vydané vo Viedni roku 1735. Na jej vytvorení sa podieľala dvojica – prvý Slovák inžinier - Samuel Mikovíny (1686-1750) a do ocele jeho kresbu vyryl A. Kaltschmidt.

veduta02.jpg

Kolorovanú verziu som zoskenoval z knihy Trnava, 1981. Zaujímavé, že vznikla pomerne krátko pred osadením spomínanej Imakulaty - na Mestskej veži vlaje zástava.

Ďalšia nádherná veduta Trnavy vyšla vo farbe v roku 1720 v Augsburgu. Jozef Šimončič v publikácii Veduty Trnavy z roku 1988 uvádza, že autorom medirytiny z roku 1688 je F. B. Werner a maliar I. C. Leopold. Autorstvo augsburskému rodákovi Johannovi Christianovi Leopoldovi (1699-1755) priznávajú aj ďalšie vygooglované pramene (bez spomenutého spoluautora Friedricha Bernharda Wernera, 1690-1778), no obaja sa narodili až po uvádzanom vzniku veduty. Možným vysvetlením je, že vznikla ešte v dielni rytca i vydavateľa Leopolda staršieho – Josepha Friedricha (1668-1726), vtedy iba 20-ročného. No najskôr pôjde o preklep. Napríklad v roku 1750 pod názvom Panorámy miest vyšla vo vydavateľstve Leopoldovcov zbierka vyše 90 vedút prevažne miest Európy. Trnavskú (ani inú z územia Slovenska) som v tomto súbore nenašiel, ale má presne „rukopis“ tejto dielne.

veduta03.jpg

A ešte pridám výrez z farebnej verzie, skopírovanej z obálky publikácie Trnavské kostoly:

veduta03a.jpg

Treba dodať, že F. B. Werner z dolného Sliezska bol predovšetkým kresliar, nebol rytec, a začiatkom 18. storočia skutočne brázdil zo skicárom Európu na objednávku augsburských vydavateľov, medzi ktorými bol po smrti svojho otca aj J. Ch. Leopold. Ten dával Wernerovým typickým kresbám s prehnane štíhlymi a prevýšenými vežami pri rytí fazónu otcovej dielne, s latinskou alebo nemeckou legendou zobrazených a očíslovaných stavieb. Uspokojme sa, že táto veduta je zo začiatku 18. storočia, s vyrytou panorámou Trnavy možno podľa staršieho námetu.

Nie menej zaujímavá je aj preukázateľne staršia veduta, ktorej autorom je Holanďan z Utrechtu, Justus van der Nypoort (asi 1625-1692 a viac). V roku 1686 ju Anton Ernst Burckhard von Birckenstein vydal vo Viedni (o tri roky aj v Augsburgu) ako učebnicu geometrie s názvom Erzherzogliche Handgriffe des Zirkels und Linials. Na 33. strane si malý arciknieža Jozef, syn Leopolda I., pre ktorého bola príručka vytlačená, mohol nalistovať Trnavu.

veduta04.jpg

No pre trnavský kalendár túto vedutu Nypoort vyhotovil už v roku 1683.

V súbore 12 vedút, vydaných v balíčku v roku 1988 pri príležitosti 750. výročia udelenia kráľovských výsad mestu Trnava je aj olejomaľba z Františkánskeho kostola.

veduta05.jpg

Nápadne väčšie latinské písmená, ktoré sú zároveň rímskymi číslami, po zrátaní prezrádzajú letopočet 1666, rok ničivého požiaru mesta. Zhodou okolností podobný požiar tu vyčíňal aj sto rokov predtým. V hore spomínaných Vizuálnych dokumentov mesta Trnavy je publikovaná veduta s požiarom Trnavy v roku 1566, ale je takmer totožná s o sto rokov mladšou kolegyňou z Františkánskeho kostola. Po orezaní ich môžeme lepšie porovnať:

veduta05a.jpg

veduta06.jpg

Pripomínajú detský hlavolam nájdi 7 odlišností. Ale to nie je všetko. V strede veduty, zobrazujúcej požiar v roku 1566, je namaľovaný aj ranobarokový Univerzitný kostol, ktorý sa začal stavať až v roku 1629, projektovaný Antoniom Canevaleom a Pietrom Spazzom, podľa vzoru jezuitského Il Gesu v Ríme. Podobný postavili jezuiti vo Viedni, aj Trenčania sa môžu pochváliť podobným. V Trnave ho dokončili k 400. výročiu udelenia Belových výsad, v roku 1638. Aj na iných obrazoch v Trnave som sa stretol s tým, že maliar zobrazil dávnejšiu udalosť, ale bez poznámok z histórie zakomponoval do obrazu budovy, ktoré vtedy ešte neboli ani na pláne. Na mieste zobrazeného Univerzitného kostola síce predtým stál desaťročia chátrajúci, nepoužívaný gotický kostol dominikánov, no ani z diaľky sa nemohol podobať na zobrazený.

veduta07.jpg

Isto môžeme datovať iba tretiu vedutu s týmto nezvyčajným pohľadom na Trnavu od rybníka, zo severu. Jej autor J. D. T. Porten dokonca sedel za vodou na tom istom miestečku ako autori predchádzajúcich dvoch obrazov. Ale nie, jedna bola vzorom pre ostatné dve, táto insitná, bez detailov, isto nie, ani tá františkánska, zostáva len tá s požiarom v roku 1566. Porten túto vyrezal do dreva pre potreby univerzitnej tlačiarne v roku 1658 pre kalendár, ktorý vyšiel nasledujúceho roku:

veduta07a.jpg

(pokračovanie)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rady pred barmi aj kaderníctvami. Česko uvoľnilo, vicepremiér nevylučuje sprísnenie

Čechov po uvoľnení nelákali iba bary či reštaurácie.

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.


Už ste čítali?