Kalvária s deťmi

Autor: Ladislav Šebák | 20.3.2008 o 20:10 | Karma článku: 6,90 | Prečítané:  1608x

Už druhý deň mám okrem skoro päťročnej dcéry na starosti ešte aj jej o rok staršiu neter. Hotové utrpenie. Dnes už musíme vypadnúť von. Je pomerne slnečno, ale od balkónových dverí mi ťahá na otlaky mrazivý chlad ako pri nepodarenom napĺňaní plynového zapaľovača. Nič to, nervy sú mi prednejšie, oblečieme sa ako v zime a ideme na trojku autobus. Od Zeleného kríčka sa prejdeme na Kalváriu (keď nás za cukrovarom nezrazí auto).

blog1688.jpg

„Pozri, Sára, dedo nás fotí!“ „To nie je dedo, ale môj tatko!“ „Sára, aspoň pred ľuďmi by si mi mohla hovoriť napríklad tatinko.“ Nastupujeme do autobusu.

blog1699.jpg

„Fúúúj! To si bola ty, Kristína!“

blog1705.jpg

„Hurá, na Kalváriu! Ja viem, kde to je!“

blog1706.jpg

„Aj ja, tamto za tým mostom.“

blog1710.jpg

Kalvária sa začína týmto súsoším. Je oveľa staršie ako tunajších štrnásť zastávok krížovej cesty, má viac ako tristo rokov. Kedysi stál na opačnom konci Trnavy, za južnými mestskými hradbami. Vtedy ním začínala zrejme najstaršia krížová cesta na našom území, vedúca pútnikov do blízkej Modranky. Zmizla bez stopy viac ako pred sto rokmi. Jej nové miesto medzi stáročnými lipami bolo ešte nie tak dávno cintorínom. Zrejme prvým cintorínom v Trnave však bol priestor okolo Hrubého kostola, ohradený múrom. Chodia po ňom, ani nevedia, ľudia z mesta do polikliniky alebo na Družbu, takisto aj po pôdoryse dávno zaniknutého kostolíka, vyznačeného červeným kameňom, zasväteného v roku 1498 archanjelovi Michalovi, pod ktorým bola krypta. V roku 1747 vyšlo nariadenie o vybudovaní nového, pri ceste do Trstína, kde sme práve teraz. Pôvodne bol ohradený múrom, v roku 1761 k bráne postavené sochy svätcov Vendelína a Severína. O šesť rokov pribudli dve nové, ktoré dnes zdobia schodisko pri ceste okolo Hrubého kostola – sochy sv. Petra a Hieronýma. Asi ešte od čias Mateja Korvína tu stál aj mestský lazaret a kostolík, zasvätený Fabiánovi a Sebastiánovi. Starí Trnavčania si ho ešte pamätajú, až po bojoch o Trnavu v roku 1945 bol nešťastnou náhodou poškodený výbuchom v blízkosti prevážanej munície a mestský úrad bol neoblomný – namiesto opravy zbúrať. Vraj len čo sa oteplí, pamiatkari začnú v týchto miestach kopať prvé sondy. Cintorín tu bol zrušený za socializmu, zub času i mládež poškodili pomníky. Plánovalo sa tu vybudovanie mestského parku, ale z realizácie vzišlo.

blog1712.jpg

Spomínané súsošie Kristus na Olivovej hore tiež riadne nahlodal zub času. Anjel na oblakoch s kalichom utrpenia v rukách už nemá pravé plechové krídlo aj s plecom. Za kovovým zábradlím s mučiarenskými nástrojmi, súvisiace s kalichom, ktorý Ježiš v istej chvíli chcel odmietnuť, spia traja nič netušiaci učeníci. Bez klaňania sa zhotoveným veciam si pripomeňme prostredníctvom nasledujúcich 14 obrazov posledné hodiny Ježišovho pozemského života, ako v ilustrovanom evanjeliu (pokiaľ to vidno):

blog1717.jpgblog1718.jpgblog1719.jpgblog1720.jpgblog1721.jpgblog1722.jpgblog1723.jpgblog1724.jpgblog1725.jpgblog1726.jpgblog1727.jpgblog1728.jpgblog1729.jpgblog1730.jpg

A sme pri záverečnej scéne pred piatkovým večerom, židovskej začínajúcej sobote. „Decká, sadnite si!“

blog1734.jpg

„Pomóc! Tam je pavúk!“ „Kde? Ja ho nevidím.“

blog1735.jpg

„Tak tuto si sadneme.“ „Dobre, vydržte, to iba nachvíľku. Poďme sa pozrieť, tam sa niečo stalo!“ Na druhej strane za Trnávkou flekovalo jedno policajné auto za druhým, so zapnutými majákmi a húkačkami. Štyri. Škoda, že mám oči vypálené od monitoru a foťák iba s digitálnym zoomom. Taký bezumos – bez rozumu. Niekoho tam tuším pritlačili k zemi, spútali a naložili do auta, tak sa mi marilo. Očividne som videl len veľkú cestovnú tašku, ako zmizla v kufri policajného auta. Trvalo to všetka asi minútu. Znova siréna a autá odfrčali rovnako rýchlo ako prihrmeli. Tak aspoň toto:

blog1741.jpg

Je čas ísť domov. Z ťažkých mrakov zrazu začali padať drobné ľadové guľôčky. „Tato, pozri, ja mám tik-tak, a zadarmo!“ Tak to si dám aj ja – ohne zucker!

blog1752.jpg

Ponáhľame sa Trojičným námestím domov na Družbu. Trocha sa vyčasilo, ale teplo vyzerá úplne inak. „Baby nepozerajte na to, to je pre chlapcov.“

blog1770.jpg

Zdroje informácií z histórie Trnavy: Hadrián Radváni, Jozef Šimončič, Soňa Kazimírová, Milan Kazimír

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rady pred barmi aj kaderníctvami. Česko uvoľnilo, vicepremiér nevylučuje sprísnenie

Čechov po uvoľnení nelákali iba bary či reštaurácie.

Minúta po minúte: Do pilotného testovania sa zapojilo viacero škôl

PCR testy zachytili 2 070 pozitívnych, antigény 822.

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.


Už ste čítali?