reklama

Sprostý Jožko

Niekedy sa človek núra v histórii, pátra, hľadá, ale niekedy história príde za ním sama. Aj ja som kus svojej minulosti, dávno zabudnuté časy asi spred štyridsiatich rokov, stretol náhle na ulici, a doslova som onemel. Išiel som s dvoma kamarátmi popri OD Jednota, vykladám, vykladám, oproti šla skupinka ľudí, taká dospelácka škôlka, ani som ju neregistroval, a zrazu som zostal stáť ako prikovaný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Obrázok blogu
(zdroj: http://bigjuraj1.googlepages.com/home)

Poslednému členovi podivnejvýpravy som sa medzi rečou náhodou pozrel do tváre – Sprostý Jožko! To nebolomožné! Vyzeral hádam mladšie ako ja, usmiaty, v peknom obleku ako dodivadla, iba vyčesané vlasy dozadu neboli hnedé, lež striebristé. SprostýJožko, ktorého som poznal pred 40 rokmi v mojom predškolskom veku, bol vtedyuž asi dávno dospelákom, teraz by musel mať najmenej 65 rokov, možno aj 70. Alebol to on. Ten šťastný, bezstarostný a dobrosrdečný úsmev, ktorý malstabilne nahodený tento solídne vyzerajúci pánko, bol aj s podobou a menšou,subtílnejšou postavou Sprostého Jožka identický.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Škoda, v nemom úžase som hoani nepozdravil, ani by ma už nepoznal, bol som len jeden z kŕdľa bosýchkrpcov v červených trenírkach, ktorý ho výkrikmi sprevádzal mestom porozpálenom asfalte. V lete v zime nosil zodrané sako, na ktoré sakrásne prichytávali guľôčky bodľačia alebo šípky z trávy, ktorými sme hobombardovali. On sa len smial, aj keď sa darmo snažil krátkymi tučnými rukamidočiahnuť zachytenú strelu medzi lopatkami. Niektorého z nás si naložil naplecia, ostatní šťastlivcovi len závideli.

Netušil som, kde býval, možnopráve v tých miestach, kde som ho po rokoch opäť stretol ako nemeckéhoturistu, niekde pri dávno neexistujúcej Čukotke, ktorá aj s okolitýmihistorickými domami musela ustúpiť modernej betónovej opache. Marí sa mi, akonám mama vtedy hovorila, že si ho adoptovala nejaká staršia, chudobná žena,tuším ho našla. Vraj musel prísť o rozum ešte ako bábätko, pri ťažkompôrode, pri dusení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bez Sprostého Jožka sa nezaobišlažiadna atrakcia v meste. Bol všade. Na Deň stavbárov si na Zbožnej ulicizatancoval sólo pri dychovke, alebo na 1. mája pri kole v druhejpromenáde. Zabával ľudí na jarmokoch, od starších chalanov sa dal nahovoriť ajna nerovný zápas s cirkusovým medveďom. Sto korún pre nich nevyhral.Pamätám sa, ako nás zmrznutých školáčikov v sprievode 7. novembra zabávaltým, že pochodoval popri nás s nasadeným lampiónom na hlave. Po rokoch,asi v 1985-om, som ho náhodou uvidel v centre Bratislavy naelektričkovej zastávke. Jedna tuláčka sedela na lavičke a hrala na ťahacejharmonike, Jožko, tuším v tom istom saku ako kedysi, tancoval sťa medveď,točil sa namieste a dookola rozdával úsmev dobrého vojaka Švejka.Potom som ho už nikdy nevidel, až minulý týždeň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dlho som pozeral na odchádzajúcupostavu s rukami za chrbtom, uzatvárajúcu zvláštny sprievod dávnodospelých detí. Niečo sa mi vybavilo a niečo som si domyslel. Akiste šlo o obyvateľovdomova z neďalekého Zavaru, kde sa starajú o ľudí, o ktorých sauž nemá kto v domove, kde vyrástli. Rozmýšľam, kto a prečo Jozefovi,ktorého priezvisko som jakživ nepočul, vymyslel prezývku Sprostý Jožko. Možnomu nešlo učenie, možno sa ani nenaučil čítať a písať, ale určite nebolsprostý. V inej kultúre by ho nosili na rukách, pre Indiánov by bol svätýmuž. Nikdy neublížil ani muche, iba nezištne rozdával svojmu okoliu pozitívnuenergiu - nám, ktorí sa naháňame v neustálom kolotoči zarobiť a minúťpeniaze, so stálym nedostatkom času na výchovu svojich detí, na návštevunašich rodičov, na úsmev pre suseda, na pozdrav pre šoféra autobusu, alebo lentak, pre seba, zastaviť sa, znížiť krvný tlak, započúvať sa do zvukov mestskéhoparku... no, neviem, neviem, kto tu je naozaj sprostý.

Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu