Jediné číslo

Autor: Ladislav Šebák | 18.1.2008 o 11:02 | Karma článku: 11,79 | Prečítané:  1724x

Hodinu sa márne snažím dostať do kúpeľne. A to si chcem len prsty namočiť a pretrieť oči. Naberiem glg vody a prešpricujem si zuby od pečiva. Ani sa nemusím utierať, prehrabnem sa mokrými rukami vo vlasoch a hneď som aj očesaný.

„Už ideeem!“ – cvakne zámka (prečo sa zamkýna – večná záhada) a v šesťdesiatkach dverách sa zjaví moja štyridsať päťka. Nie policajná, táto je nebezpečnejšia. Po mojom minútovom rituáli sa nabúrame v kuchyni pri káve.

„Ideš?“ – nečaká na odpoveď a priblíži sa na dostrel, na objatie. Nikdy nezačne prvá, ale za tie roky poznám jej reč tela. Pritlačím si ju k sebe voľnou rukou, v druhej mám šálku. Ona ma obvinie oboma.

„Aspoň si sa mohol navoňať“ – spustila starú pesničku. „Je to moderné a ženám sa to páči.“ Odvetím žartom: „Tak ja budem míňať drahú voňavku, aby ju druhí zadarmo čuchali. Keď, tak si ňou pretriem len nozdry.“ „Somár!“ Vie, že mňa neprerobí, ale svoje si musí povedať. A je rada, že si neholím nohy a hruď.

Akoby vedela, na čo myslím, privinula sa viac. Ako pacient v kóme som preletel tunelom spomienok. V milisekunde som neuvidel len posteľové scény, ale kúpeľové, kuchynské, plážové... Kedy sme vlastne spolu spali ostatný raz? Vybavia sa mi Vianoce a Dolce&Gabanna z Turecka , potom Vianoce predtým, to sme sa dohodli, že si nekúpime nič, ale aj tak mi dala nejakého Huga Bossa, od cigánok, rok predtým Bellagio... Mám to všetko v zásuvke, originál zabalené (keby som sa teraz nepozrel, ani neviem, ako sa to volá).

V poslednom čase, keď sme už konečne sami, zrazu niet na nič čas. Keď boli deti doma, potili sme sa pod paplónom, zadržiavali dych. Hovorila, ako voniam. Od Alpy? Dal som si na kocke cukru. Nie, somárik, voniaš tak mužne, a snažila sa uchopiť a stisnúť moje bicepsy. Oj, to je dávno.

„Už musím letieť. Mám všetko?“ – hodím rečnícku otázku, ale aj tak odpovie: „Okrem rozumu.“ Vyprevádza ma k dverám, idem ju bozkať na namaľované ústa, natrčí namejkapované líce. „A zavolaj mi.“ „Načo?“ „Len tak.“

Kým zídem dolu výťahom, mám vyťukané L U B I M * T A ! V rýchlej predvoľbe mám len jediné číslo a meno - maminka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.

Minúta po minúte: Počas víkendu sa pilotne testuje desiatka škôl

PCR testy zachytili 2 070 pozitívnych, antigény 822.


Už ste čítali?