Ladislav Šebák
Spomienka na 17. november
Nechcem spomínať na studené večery na námestí, zahrievaného zapálenými rečníkmi z balkóna divadla, na trikolóru v klope montérkového plášťa, na živého hada z prvých nebojácnych, čo pomedzi výrobné haly okrem štátnej zástavy niesli na trh aj svoju kožu a kožu svojich detí. Nechcem tu spomínať na VPN, na samizdat Dialóg, štrajkový výbor, na vyhadzovanie údajne arogantných ľudí z vedenia, ich nahradzovanie údajne nearogantnými priateľmi.