reklama

Pozvanie na trnavskú Mestskú vežu

Tak som sa dočkal. Po dobrých štyridsiatich rokoch opäť na Mestskej veži. Minule, okolo roku 1967, som sa tuším tak nebál ako v tento pondelok. Asi to bolo tým, že kedysi sa mi síce zdala veža vyššia (celkovo má takmer 57 metrov), ale zábradlie mi bolo vtedy vyše hlavy, aj ochodza, ktorá je kolom dokola, sa zdala oveľa širšia. Teraz som sa držal radšej pri stene.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Najprvsi vežu obzrime zo zeme. Alebo celkom pre začiatok - nakuknime pomocouvstupenky (na rube) do jej 434-ročnej histórie:

Obrázok blogu

Dokončiliju po desiatich rokoch (1584). V Trnave vtedy žilo 905 rodín v 493domoch, asi polovica vlastnila pôdu, vinice. A taktovyzerala Mestská veža v pondelok poobede:

Obrázok blogu

Prezrimesi ju najprv zvonku, trebárs odhora. Tak tu na špici veže je na rube vstupenkyspomínaná socha Immaculaty:

Obrázok blogu

Socha v životnejveľkosti je zvláštna tým, že rovnako vyzerá spredu aj zozadu, teda nemá zadnú,ale hneď dve predné časti. No ako rušeň Sergej napríklad, pre tých, čo si tonevedia predstaviť. Hlavné námestie, nad ktorým tróni, delilo hlavnú ulicu, naoboch koncoch končiacu mestskou bránou, približne na dve rovnaké časti,a tak socha panny Márie vítala návštevníkov mesta zo severui z juhu svojou tvárou. Toto sú približne (je oveľa vyššie nadochodzou, z ktorej som fotil) jej dva súčasné pohľady na Hlavnúa Štefánikovu ulicu, v čase jej montáže na ulicu Platea magna (aleboP. longa), končiacu pri Dolnej, Lautenburskej bráne,

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

a nakratšiu ulicu Platea magna superior na konci s Hornou, Stulpuchlerskoubránou (obe zbúrané i s časťou hradieb v roku 1820):

Obrázok blogu

V rokuumiestnenia tejto už druhej sochy (prvú zničil pád z veže pri víchrici vroku 1786) na strechu Mestskej veže (1791) vložili do gule niže nej odkazbudúcim generáciám. Objavený a preštudovaný bol pri ďalšej veľkej adaptácii v roku1939, vrátený do gule a pridaný čerstvý. V roku 1977 obsah gule radšejuložili do okresného archívu a nahradili čerstvými novinkami.

Veža veľmiutrpela pri požiari mesta v roku 1666, v roku 1683 prišlao svoju strechu. Johann Daniel Ther Portten ju však ešte predpoškodením, v roku 1658, zobrazil na drevoreze (viac v článku o vedutách). Škoda, že sa mu na malý rozmer dreveného štočka pre univerzitnútlačiareň nevošlo viac detailov:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

V tomistom článku som predstavil aj medirytinu Holanďana Justa van der Nypoorta,ktorý búrlivý rok 1683 strávil v Rakúsku (neskôr pracoval aj v Olomouci,Hradišti). Prvýkrát bola publikovaná už v tom istom roku a jednoznačnezachytáva Trnavu pred požiarom, ktorý vypukol 8. augusta 1683 bezprostredne po opusteníTrnavy Imrichom Tökölym so svojím vojskom. Oheň sa začal šíriť z viacerýchkútov mesta a iba zázrakom nestrávil časť medzi Univerzitným a Hrubýmkostolom. Tu sú v tomto poradí z ochodze:

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Okremtýchto dvoch kostolov neľahlo popolom len 58 domov. Ako perličku tu vložíminformáciu o trnavskom mešťanovi a obchodníkovi Sebastiánovi, ktorý 27.októbra 1572 získal od kráľa zemiansky titul s predikátom de Tekelházaa stal sa tak zakladateľom rodu Tököly. Takto teda vyzerala Mestská vežakrátko pred vyhorením (výrez zo spomínanej veduty):

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Mesto, užspamätané po tomto požiari, zachytil do svojho skicára na svojich potulkách EurópouFrederick Bernard Werner preaugsburského vydavateľa Johanna Christiana Leopolda (tiež je v článkuo vedutách). Prvýkrát táto veduta vyšla v roku 1720, ale nebolastaršia ako tri roky, pretože je na nej zobrazený už novopostavenýFrantiškánsky kostol (nižšie na výreze, v červenej farbe), a tov podobe, v akej ho poznáme aj dnes. Takto vyzeral Franiškánskykostol v pondelok z ochodze Mestskej veže:

Obrázok blogu

Dôležité stavby, prevažne sakrálneho charakteru, sú na Leopoldovej veduteočíslované. V legende tento kostol nájdeme pod číslom 2 ako dieFranciscaner Kirch, pod číslom 3 (zvýraznil som zelenou farbou)  sa skrýva die Trinitarier Kirche, kčíslu 4 je priradené der Stadt Thurn (asi archaický výraz pre dnešné Turm= veža):

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Trinitári (Rád Najsv. Trojice prevykupovanie zajatých kresťanov) prišli do Trnavy necelé dva roky po strašnejmorovej epidémii (zomrelo takmer 800 jej obyvateľov), pár mesiacov po more  dobytka, i mierovej dohode v Satu Mare.Mesto im ponúklo pred časom evanjelikom zhabaný nehnuteľný majetok, ktorýodmietli a prijali iný, neďaleko Mestskej veže. Svoj kostol, súčasne s kláštorom,začali stavať v roku 1720, v roku 1729 mali „padla“, aj vďaka výdatnejpomoci kanonika Jána Okolicsányiho. Ale na vedute nevidíme ich vlastný kostol.Nikde v publikáciách som nenašiel zmienku, aký objekt stál na miestednešného Jezuitského kostola (od roku 1807 ho spravovali benediktíni, od roku1853 ho majú jezuiti, s prestávkou za totality) pred jeho výstavbou, alena vedute je jasne vidieť, že šlo ešte o protestantský kostol, bez veže,aký si na dnešnej Paulínskej ulici začali stavať kalvíni v roku 1646,ktorý im vzalo mesto v roku 1670 (aj iným protestantským cirkvám)a dalo ho paulínskej rehole. Na tejto vedute (s číslom 11 – die PaulinKirch), s podobnou fasádou, je už s paulínmi na streche prirobenouvežičkou. A trinitári si postavili z gruntu nový, tento:    

Obrázok blogu

Ozaj bytam z Mestskej veže aj kameňom dohodil.

Vďaka viacerýmzobrazeným stavbám, o ktorých sú známe nejaké časové údaje, možnopresnejšie určiť, kedy bol nakreslený prototyp veduty, v tomto prípade 1717až 1719, a pomocou ďalších chronologicky usporiadaných obrázkov sledovaťosud tej ktorej budovy. Už v článku o vedutách som sa o dielniJ. Ch. Leopolda zmienil, že veže na svojich obrázkoch až neprirodzenezoštíhľovala a hnala do výšok. Rozmerovo nám teda pri pátraní údajovo Mestskej veži Werner a Leopold veľmi nepomohli, zato sme eštenenašli ani pred ani po dvoch veľkých požiaroch na špici mesiac a hviezdu,ako spomína leták a viacero publikácií o Trnave. Zatiaľ tam veje ibazástava. Prezradím dopredu – ani nenájdeme, iba neskôr už spomínané sochyImmaculaty. O probléme s mesiacom, či skôr s dvoma vedutami spožiarom, som sa rozrečnil v článku o vedutách. Zobrazenie Mestskej vežena tejto vedute nám predsa len ponúka jeden zaujímavý fakt. Pri prieskume podkroviao vežu opretého domu na námestí boli pri rohu veže objavené fragmenty sgrafita,na tehlovej stavbe vytvárajúceho dojem kamenného obloženia. Podobnou iluzívnouvýzdobou boli v tých časoch vykrášlené aj meštianske domy, napríklad nadvoch starých vrstvách omietky domu v Kapitulskej ulici vidno, že nešlo len o sezónnumódu:

Obrázok blogu

Predpoklad,že takto bola ozdobená aj Mestská veža, potvrdili pamiatkari jej výskumom, apri adaptácii v roku 2004 jej znovu vrátili podobný dávny make up. Na a ak ma oči neklamú,takto vyzdobené nárožia veže, aspoň to jedno vľavo, vidno už na tejto vedutespred roka 1720. Nejde o maliarovo tieňovanie, bolo by aj na iných stenách,osvetlených zapadajúcim slnkom.

K Leopoldovejvedute sa viaže aj zaujímavosť, že napriek dostatku pomerne podrobnýchinformácií o názvoch a účeloch trnavských stavieb, aj o históriimesta (časť z nej tvorí spodná časť veduty v latinčine a nemčine,kde okrem pomerne čerstvých správ ohľadom generála Heistera spomína aj stáročiastarú rituálnu vraždu katolíckeho dieťaťa židovskou komunitou) bol skomolenýlatinský názov mesta Tyrnavia na Tyrnaria, takisto zostalo prázdne miestov kartuši, kde mal byť mestský znak – Kristova hlava v kolesešťastia.

Obrázok blogu

)Užo krátky čas bola panoráma Trnavy opäť stvárnená v podobe výbornespracovanej veduty spolu s mapou širokého okolia mesta. Odtlačok drevorytuMartina Prokeša (v Trnave pod iniciálami M. P. tvoril až do roku 1752) vyšiel už v roku 1727. Nabudúce si ho pozrieme celý,teraz si všímajme Mestskú vežu (v jej blízkosti skutočne ešte nestojí dvojvežiekostola trinitárov). Tvar strechy, akoby tri gule či skôr hrušky nad sebou, sútotožné s predchádzajúcim zobrazením. Jej podoba s tou spred požiarusa evidentne zmenila, najlepšie to vidno v hornej časti strechy.

Všímajmesi už aj hodiny nad ochodzou, ktoré sú a vždy boli na všetkých štyrochstranách veže. Na najstaršom, nedokonalom zobrazení veže Porttenom je ciferníkštvorcový (zobrazená severná stena), ale na obrázku tesne pred ničiacimpožiarom (1683) kruhový (západná). Na Leopoldovej sa dajú hodiny len tušiť(západná strana veže), Prokeš nad ochodzou jasne vyryl kruh (severná).

V dvojčísleNoviniek z radnice z prelomu rokov 2004/2005 som našiel informáciu,že súčasný hodinový stroj vo veži je z roku 1729. Letopočet nie celkomkorešponduje s neskôr uzatvorenou zmluvou z roku 1737 medzi mestskouradou a hodinárom z Uherského Brodu o zostrojení hodín naMestskú vežu, dokonca so špeciálnou požiadavkou, aby boli 18-kolesové akojezuitské hodiny. Domýšľam sa, že tým vzorom boli myslené hodiny na Univerzitnomkostole, ktorý postavili (1637) a do roku 1773 spravovali jezuiti. Možnoim dodal 8 rokov staré hodiny (srandujem).

Z tohtoobdobia poznáme ďalšie zobrazenie mesta, ale hlavne aj jej pozorovateľne,strážnej veže. Nakreslil ju Slovák, polyhistor Samuel Mikovíny, na kov vyryl AbrahamKaltschmied. Vyšla v roku 1735, iba šesť rokov po dokončení kostola trinitárov(s dvojvežím vľavo):

Obrázok blogu

Tvarstrechy Mestskej veže presne ako na predchádzajúcich dvoch vedutách,a konečne vidíme dvoje hodiny naraz – na južnej a západnej steneveže. Na vrcholci je vlajka.

Z roku1742 poznáme ak nie najkrajšie, tak určite najprecíznejšie, do detailovvypracované zobrazenie tohto mesta. Vedutu do dreva vyryl Josef Jäger (nektorímu prisudzujú český pôvod – Jáger, niektorí rakúsky, ale trnavský historikHadrián Radváni vraví, že bol rovnako ako M. Prokeš Trnavčan). Na Mestskej vežije perfektne vidieť sgrafito, dokonca aj na najvyššom poschodí s hodinami(je iba na nárožiach, nie na celej ploche ako po adaptácii). Ale čo je pre našesledovanie vývinu veže najdôležitejšie - na špici strechy zloženej z trochgúľ či hrušiek - prvý raz namiesto zástavy vidíme sochu Nepoškvrnenej. Podľasiluety postavy stojacej nad guľou sa zdá, že po zničení tejto sochy víchromv roku 1786 bola o päť rokov nahradená veľmi podobnou - veď ju mohlizačať robiť nanovo hneď po víchrici podľa poškodeného vzoru - iba si dali viaczáležať na jej druhom upevnení.

Obrázok blogu

Výrezveduty zachytáva aj súsošie Najsv. Trojice, postavené na námestí v roku1695, vzadu za námestím vidno kráľovskú kúriu, v ktorej 10. septembra 1382zomrel panovník Ľudovít I. Veľký z Anjou, po ktorom sa pred sto rokmi aj volaladnešná Hviezdoslavova ulica. Dom ho o 565 rokov prežil.

O ďalšejvedute a jej autorovi neviem nič. Našiel som ju na jednej maďarskejstránke v súvislosti so starou Trnavskou univerzitou (1635-1777). Muselavzniknúť po roku 1755, kedy za Univerzitným kostolom vyrástlo vysokánske astronomickéobservatórium so štyrmi rožnými vežičkami, ale najneskôr v roku 1776, keďdokončil stavbu svojho kostola rád uršulínok, ktorého vežu na vedute nevidno.Hoci je zhotovená pomerne insitne, Mestskú vežu zobrazuje, až na dvojice oblokov,v zhode s Jágrovou vedutou, dokonca má s ňou spoločný jeden dôležitýdetail – prvý raz je (na oboch) vidieť zosilnenie stien v prízemnej časti,dnes nevídané, zrejme ide o kamenné obloženie.

Obrázok blogu

Znovu pomerneveľké okná (oproti dnešným), možno dvojité a predelené v strede stĺpikomako v starej Florencii, môžeme na Mestskej veži nájsť od roku 1775v hlavičkách výučných listov vydaných trnavskými cechovými majstrami. Zdása, že na ciferníku je 8 hodín a 5 minút, je večer – južná stena jev hlbokom tieni. Jasne je vidieť, že strecha má ešte jednu, štvrtúhruštičku húževnatú, ktorá sa dá na predchádzajúcej vedute iba tušiť. Socha nadňou má zreteľnejšie tvary ľudskej postavy.

Obrázok blogu

Autorpredlohy, podľa ktorej August Zenger do dreva vyryl túto vedutu (nabudúce jupredstavím celú, aj pár ďalších, veď to už sľubujem tri mesiace), Trnavudôverne poznal. Jozef Zanussi, Salzburčan talianskeho pôvodu, sa už v roku1766 stal trnavským mešťanom, o vyše pol storočia tu aj zomrel. Zanechalnajkrajšie oltárne obrazy vo viacerých tunajších kostoloch, ale aj po rôznychkútoch Slovenska.

Ďalšíobrázok od rovnakej autorskej dvojice by som chcel vidieť v skutočnejveľkosti, pretože veduta má impozantné rozmery – 1420 x 665 mm. Bola zhotovená naobjednávku ostrihomskej kapituly, sídliacej od roku 1543 do 1820 v Trnave.Mestská veža v roku 1778 na nej v mojom výreze vyzerá takto (jevľavo):

Obrázok blogu

Vidno,že Zanussi nekopíroval sám seba, novú vedutu nakreslil z trochu iného uhlai výšky. Škoda, vidieť tak obraz v mierke 1:1, bolo by viac detailova menej dohadov. Zatienená južná strana, vlastne je to tvár Meskej veže,na x-tej kópii reprodukcie zakrýva dôležité detaily pre porovnávanies dnešnou tvárou veže. Ide mi o menšie hodiny pod ochodzou, slnečnéhodiny, arkier, vchod... Určite je zreteľnejšie vidno i sochu na špici,ktorá je ešte stále tou prvou, predvíchricovou. Je čas si pripomenúť, že víchorvyčíňal v roku 1786, potom o nejaký rôčik prišlo k adaptačnýmprácam na veži, zavŕšenými osadením novej sochy na vrcholec veže dňa 8.septembra 1791. Mesto v tom čase naháňalo na výplaty majstrom každú korunu,či zlatku.

V odbornýchčlánkoch sa často píše, že renesančná veža bola v období barokaprestavaná, ale o samotnej streche, ktorá je dnes odlišná od doterazprezentovaných výrezov zo starých vedút, som našiel poznámku iba v jednomčlánku: „Tvary pôvodného ukončeniaveže postavenej v renesančnom slohu nie sú známe, baroková cibuľovitá báňapochádza z storočia.“ Myslím, že týchukončení sme už videli dosť, ale blížime sa ku koncu 18. storočia a cibuľová báňa nikde. Respektíve všade,lebo tie moje hrušky vyzerajú skôr ako cibule.

Takmerz konca 18. storočia poznáme ešte jednu vedutu, ku ktorej zatiaľ nie jepriradený autor. V roku 1798, teda už s novou sochou na Mestskejveži, ktorá je tam dodnes, bol zhotovený drevoryt Trnavy pre tunajšiu Jelínkovutlačiareň. Opatruje ho tunajšie múzeum v bývalom kláštore klarisiek. Pribádaní nám asi veľmi nepomôže, pretože sa až príliš podobá na predchádzajúcuvedutu, nakreslenú v roku 1778 Zanussim (a o rok vyrytú do mediZengerom). Ale nie je to zas tak celkom bezmyšlienkovite opajcnutý duplikát.Správne na ňom za Univerzitným kostolom už chýba astronomická pozorovateľňas typickými štyrmi vežičkami v roku 1777 presťahovanej univerzity - is podstatnou časťou výbavy hvezdárne – do Budína. Nenašiel somv prácach trnavských historikov zmienku o zániku vlastnej stavbypozorovateľne, ale je prirodzené, že aspoň jej horná časť, prevyšujúca okolitébudovy o 6 metrov,i susedný kostol, bola odstránená. Tak schválne – kto nájde najviacrozdielov:

Obrázok blogu
Obrázok blogu


Takpredsa nejaké objavy. Vďaka zreteľnejšej „kópie“ Zanussiho je aj na jeho vedutevidieť pod ochodzou veže skosenie, šikmý prechod na širšie poschodie (prípadnestrieška), o ktorom som doteraz nechyroval. Ale oveľa významnejší je objav(teraz som to zbadal pri skladaní článku), že pod nohami sochy Márie,zabiehajúcej až do horného ornamentu, je zreteľne vidieť polmesiac – detailneho vidno hore v článku na digitálnej fotke. Nečudo, veď podľa historickýchzáznamov ide o tú istú sochu. No ale teraz ten polmesiac vidno jasnejšieaj na staršej vedute s pôvodnou sochou. Takže ako som už niekde vyššiepredpokladal – po zničení urobili presný duplikát. Netrúfam si vysloviťdomnienku, či nejde o opravený originál niekedy z roku 1739, nemámvedomosti, či šlo o polychrómovanú sochu alebo pozlátený medený plech. Alerozhodne ide znovu o ženu so všetkými atribútmi z Jánovej Apokalypsy.

Nedávnosom objavil v jednej knižke o úspechoch socializmu (Okres Trnava,Obzor, 1983) v antikvariáte peknú kolorovanú vedutu (výrez):

Obrázok blogu

Namaľovalju Johann Vincenz Reim (1796-1858). Kedy - či na úsvite svojhorozvíjajúceho sa talentu alebo na smrteľnej posteli – dá sa len hádať, pretožemaliar nezachytil celú panorámu mesta. Pritom je to dôležité – beží nám už 19.storočie a strecha Mestskej veže, ktorú zobrazil z netradičného,juhovýchodného kúta (od dnešnej Billy), má navzdory tvrdeniu o novejbarokovej streche z 18. storočia stále svoju pôvodnú renesančnú podobu. A jauž nemám ďalšie zobrazenia Mestskej veže, ktoré by pomohli spresniť časprestavby, až fotku zo začiatku 20. storočia, kde má už súčasnú podobu (tu sú ďalšie):

Obrázok blogu

Pre porovnanie sa opäť pozrime nasúčasnú, po niekoľkých zmenách urobených v roku 2004:

Obrázok blogu


Nadvchodom (nejde o vchod na vežu, ten je zboku zo Štefánikovej ulice) v roku2004 pribudol aj arkier. V spomínanom čísle Noviniek z radniceo ňom pracovník Krajského pamiatkového úradu v Trnave Milan Kazimírprezradil, že pri skúmaní stien a obloka na prvom poschodí sa našlodostatok dôkazov o existencii takéhoto arkiera aj s bočnými oknami,zrušeného zrejme už pri prestavbe veže po veľkých požiaroch v 17. storočí.Na vedutách spred roka 1683 tento priestor nevidno, rekonštrukciu „kukane“ donámestia previedli na základe objavených stôp a fragmentov, aleaj skúseností (na niekoľkých meštianskych domoch sa dodnes zachovali). Spodnúčasť arkiera vyzdobili napodobeninou mestského znaku z nádvoria radnice:

Obrázok blogu


A totoje jeho radničný vzor:

Obrázok blogu

O chvíľkuuž vybehneme hore schodmi na vežu, ale najprv ešte jednu veľmi zaujímavúinformáciu M. Kazimíra. V spomínanom článku hovoril o štyrochotvoroch, po jednom v každej stene, pod ochodzou. Viditeľný sa do našichčasov zachoval len ten na „tvári“ veže, ostatné objavili len pred 4 rokmi. Ideo pôvodné otvory pre prevod už nejestvujúcich hodín, o ktorých sipamiatkari myslia, že v raných rokoch veže sa nachádzali pod ochodzou.Omyl! Vysvetlenie je oveľa jednoduchšie – hodiny boli tak ako dnes nadochodzou, ale tá bola vtedy o poschodie nižšie, presnejšie – Mestská vežabola zo začiatku o poschodie nižšia! Objav, na ktorý som prišiel počastrápenia sa s týmto článkom, je hodna doživotnej permanentky na vežu.Stačí sa len pozrieť na prvé veduty – ochodza (hodiny sú vždy nad nimi) jevisutá mimo základných múrov, markantne je to vidieť dokonca aj po veľkej rekonštrukciiv roku 1690, na vedute J. Ch. Leopolda, ktorú zhotovili podľa kresby spredroka 1720. Dokonca sa dá jednoducho určiť aj doba, v ktorej bola vežazvýšená o jedno poschodie, na ktorom vybudovali novú ochodzua inštalovali nové hodiny. Prevýšenie o niekoľko metrov bolonevyhnutné, ak mala stavba ďalej plniť funkciu strážnej veže. Pripomeňme si, žev roku 1711 po vyše sto rokoch konečne nastal mier. Mesto, na vlastnomtele skúšané vojnami, náboženskými nepokojmi, morom, sa pomaly začínalokonsolidovať. V roku 1715 má Trnava vďaka študentom univerzity „až“šesťtisíc obyvateľov. Kardinál a arcibiskup Christian August vonSachsen v roku 1714 venuje do mestskejpokladnice tisíc zlatých na dláždenie ulíc (realizácia až v roku 1739), zDolných Orešian a Častej sa od roku 1715 vozí vo veľkom kameň. Opravujú sa mosty, vybudovaná je nová cesta doHrnčiaroviec (1735). Vyrástli nové, vysoké stavby – Františkánsky kostol(1717), Paulínsky kostol (1719) s kláštorom (1724) Jezuitský kostol (1729)s kláštorom (1722), svoj kostol chcú v roku 1729 stavať aj uršulinky.V roku 1731 je v meste 306 remeselníkov v 53 profesiách, v záhradách šľachticov za hradbami rastú v skleníkochexotické rastliny, dozrievajú aj pomaranče, citróny, figy a olivy. Veža potrebuje lepší výhľad do ďalekého okolia.

V bližšieneurčenom čase, v rozpätí rokov 1739 – 1742, osádzajú na vrchol Mestskejveže plastiku panny Márie v životnej veľkosti. Myslím si, že práve terazje už zvýšená o dnešné najvyššie poschodie, sú potrebné nové hodinys prevodmi iných rozmerov, preto v roku 1737 mesto uzatvára dohodus hodinárom z Uherského Brodu. Rozobraná strecha si zasa vyžadujenové konštrukčné riešenie pre upevnenie sochy.

A terazuž naozaj šup na vežu. Starostlivo som až hore rátal schod za schodom – vyšlomi o pár viac ako sa píše – až 143. Prvé boli kamenné a točité. Samozrejmesa krútili doprava hore, ako asi všetky tých čias, keď sa bojovalo mečom. Abyto votrelci mali na ľavú ruku. Na poschodí s menšími hodinami sa mi podarilaasi prvá umelecká fotka v mojom živote, stačilo len drzo pootvoriťdvierka, cez ktoré sa občas vymieňa vypálená žiarovka:

Obrázok blogu

Najprvsom sa potešil, že predsa len nejaký výťah, ale nie, iba šachta pre triobrovské oceľové závažia na hrubých konopných lanách, chránená asi plexisklompred znečistením. To mi predtým vôbec neprišlo na um, ako sú poháňané hodiny,už vôbec nie, že ako prababkine kukučkové - na železnú šušku, tu na riadneguliská.

Obrázok blogu

Vydalsom sa už po drevených schodoch za pravidelným zvukom kyvadla. Steny najednotlivých podlažiach boli ozdobené výveskami z histórie veže. Uf, to bysa kotúľalo dolu!

Obrázok blogu

Drevenéschodiská na vyššie plošiny už boli priame, obchádzali presklenú šachtu. Tak tuhore je mozog i srdce hodín, na ktoré som sa tisícky ráz obzrel, desiatkyráz zanadával, že nerozoznať malú ručičku od veľkej, čo som rozlúštil ažpomocou menších hodín nižšie:

Obrázok blogu
Obrázok blogu


Nerátalsom, či majú 18 kolies ako „jezuitské.“ Ešte detail pre lúštiteľov starýchnápisov:

Obrázok blogu

Pravidelnéťukanie tichou vežou sa šíri od tejto rohatky a západky. Nad kyvadlomtróni dotvárnený znak mesta – Boh v kolese šťastia:

Obrázok blogu

Tietostarodávne cibule, visiace bezpečne v zasklenej šachte pri hodinovomstroji, zrejme slúžia na kontrolu a dolaďovanie tých väčších.

Obrázok blogu

Už len21 drevených schodov, vedúcich nad hodinovú strojovňu. V miestnôstkevedľa vitríny s dvoma starými uniformami strážnika alebo hasiča, faktsom ich veľmi nevnímal, boli železné dvere, vedúce von na ochodzu. Mal somtrému po toľkých rokoch čo len sa dotknúť kľučky. Nebol to strach z výšky,v úvode som preháňal. Stlačil som... Podo mnou sa v slnku kúpala mojaTrnava.

Obrázok blogu

Zdrojeinformácií:

Viaceré knižnépublikácie a články o Trnave (okrem spomínaného v texte),prevažne od autorov Jozefa Šimončiča, Hadriána Radvániho, Petra Horvátha

Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu