Pozvanie na tretiu vežu Hrubého kostola v Trnave

5.5.2008 o 1:22 | Karma článku: 10.99 | Prečítané  3903-krát

Voľakedy, keď začali biť na veži zvony, som sluchom i zrakom odhadoval, odkiaľ môže ísť ten tajuplný, démonický, hypnotizujúci zvuk. Hompáľajú sa zvony za niektorým oknom, do ktorého nevidno cez zvláštne žalúzie, alebo sú v železnej kupole, aby to lepšie dunelo? Svoje detské omyly som si poopravil časom.

Často až niekoľko metrákov ťažký zvon je uchytený v stolici, pripevnenej medzi múrmi veže. Na vydávanie ohlušujúceho zvuku stačí, ak sa do kývavého pohybu uvedie srdce zvona. No hlavne – tá železná končistá čapica veže vôbec nie je taký masívny a kompaktný celok, ako sa detským očiam zdá. Ak v minulosti pokrývka veže nespadla pri víchrici alebo ju nezničil požiar, bolo ju treba, nahlodanú pažravým zubom času, raz za uhorský rok zreparovať.

vezastara.jpg

Z podobného dôvodu sa začiatkom minulého roka pristúpilo k záchranným prácam južnej (vpravo) veže Dómu sv. Mikuláša biskupa v Trnave. V kopule sa za dlhé desaťročia nazbierali tony vtáčieho trusu, hrozilo narušenie statiky. Obhliadkou jej severnej sestry sa zistilo, že aj tá bude potrebovať generálku. Tá práve prebieha. Ako taká strecha kostolnej veže vyzerá sťaby pod röntgenom, môžu vidieť okoloidúci v týchto dňoch:

veza1.jpg

Pozeráme sa na kopulu severnej veže, ako vyzerala pred dvoma týždňami v piatok 18. apríla. V ten deň vrátili na svoje miesto veternicu a guľu s odkazmi pre budúce generácie a mohli začať rozoberať lešenie, lemujúce dokončený osemboký ihlan. Odmyslime si zatiaľ tento špic, ktorý dostala južná i severná veža až neskôr, okolo roku 1570, a všimnime si drevenú konštrukciu, určujúcu tvar kopule. Rokmi a vlhkosťou zničených 16 rebier, výstuží a podlahu postupne nahradia novým drevom. Rebrá obijú doskami, ako to vidíme na fotografii z minuloročnej rekonštrukcie južnej veže:

veza2.jpg

Na rad príde klampiarska robota, jednotlivé listy medeného plechu nespočetné údery kladív stmelia do jedného nepremokavého celku. Tak to robili majstri pri každej rekonštrukcii, preto si veže dodnes zachovali svoj stredoveký cibuľový tvar, ktorý nápadne pripomína byzantské zakončenie viacvežových bazilík v Kyjevskej Rusi. Do požiaru v roku 1566 či 1567 boli takto, bez ihlanovej nadstavby, ozdobené všetky veže farského kostola. Na mieste staršej trojloďovej baziliky, veľmi poškodenej ohňom v roku 1325, ho v gotickom slohu začali budovať najneskôr v roku 1380, za panovania Ľudovíta I. Veľkého z Anjou, a dokončili za vlády jeho zaťa Žigmunda Luxemburského (1421). V ďalších pohnutých rokoch (v meste husiti) sa pokračovalo prácami v interiéri.

vezavedu1684.jpgDobre čítate - všetky veže farského kostola. Nebola ani jedna, ani dve, ale hneď tri! Do tejto chvíle, pokiaľ viem, tento názor nik nevyslovil, pritom Hrubý kostol je zobrazený s tromi vežami na najčastejšie publikovanej a asi najstaršej vedute Trnavy (viac v sľúbenej 2. časti článku Veduty Trnavy). Žiadne iné kostolné veže na okolí nemajú tento orientálny cibuľový tvar, farský kostol si ho zachoval vďaka tomu, že od svojho dokončenia bez ujmy prežil, stojac mimo zástavby na najvyššom mieste mesta, aj tie najväčšie požiare. Osudným sa mu stal až oheň v roku 1566 (1567), ktorý zničil takmer 150 domov.

Vtedy asi 60-70 metrov vysoká stredná veža, štíhla ako minaret, viac vsunutá do priečelia, ako vidno aj na druhej, podobnej vedute, musela byť nenávratne rozobraná. vezavedu1650.jpgPlamene poškodili aj severnú vežu, južná si však zachovala svoj dávny tvar kopule, aj kamenné chrliče dažďovej vody. Bez vysokej strednej veže a po opravách bočných stratil kostol svoju majestátnosť. Svoju výšku zhruba na 60 metrov získal farský kostol späť až po pridaní osemstenných ihlanových nadstavieb na ôsmich nosných nohách. Zo zobrazenia trojvežového kostola pochopiteľne nevidno, či boli vo vežiach zvony. Pravdepodobne nie. V tých časoch pri kostoloch fungovali samostatné zvonice. Stará veduta zrejme prezrádza jej miesto, ale je to len moja domnienka, detaily nevidno – pri juhovýchodnom rohu kostola (vpravo pri kostole viditeľné dva nosné stĺpy pod červenou strieškou). Môže ísť aj o malú stavbu, napríklad kaplnku, pod ktorou bývala kostnica – karner. Ten by však mal stáť viac vpravo k východným hradbám, na mieste neskoršieho slovenského kostolíka sv. Michala z roku 1498, ktorý na vedute nevidno. V roku 2004 presne na tomto mieste vykopali časť múru, považovaného za torzo základov pôvodného románskeho kostola. Veduta, či skôr jej vzor, podľa ktorého bola prekreslená, je starší ako pristavené bočné kaplnky (1618-1630), dobová rytina dokonca prezrádza novej generácie špecialistov na históriu Trnavy ďalšie prekvapenia - dnešná svätyňa nevznikla pri stavbe kostola, ale bola pristavená oveľa neskôr, zrejme až pri prestavbe kostola po povodni v roku 1618! vezanika.jpg Táto hypotéza robí o 200-300 rokov mladším aj nález zamurovanej niky vo vonkajšom múre svätyne s maľbou Krista (foto: Daniela Zacharová), objavenej pri otĺkaní omietky v roku 2004. Ďalšie dve niky boli nájdené v oporných múroch. Tieto múry na vedutách takisto nevidíme, jednoducho neexistovali, rovnako ani „bandáž“ priečelia kostola a jej veží. Teraz asi spravím radosť pánovi Hadriánovi Radvánimu, ktorému jeho podstatne mladší kolegovia často spochybňujú existenciu románskej rotundy sv. Juraja, podľa neho zaniknutej v čase budovania bočných kaplniek, v roku 1618. Na farebnej vedute ju pomerne dobre vidieť, vpravo od kostola, viac vzadu, severnejšie. Na čierno-bielej reprodukcii si ju možno pomýliť s dnešnou svätyňou, ale kríž na streche ukazuje jasne, kde končí kostol. Na kolorovanej vedute je strecha rotundy červená, nie modrá ako tá na kostole a jeho vežiach. vezarotunda.jpg Pre lepšiu predstavu použijem pôdorys H. Radvániho. Šrafovanie ukazuje polohu rotundy voči pôvodným základom gotického kostola, bez bočných kaplniek pristavených z iniciatívy kardinála a arcibiskupa Petra Pázmáňa (1570-1637), dokonca bez spomínanej veľkej svätyne. Radváni má pravdu.

Trochu som odbočil od hlaholu zvonov. Povedali sme si, že vo vežiach pred veľkým požiarom v 16. storočí zrejme žiadne neboli, iba zvonica možno s dvoma zvonmi, väčším sa oznamoval čas modlitieb, omše, menší ohlasoval, že priľahlý cintorín bude mať nového obyvateľa. Zvony, ktoré prežili dve svetové vojny až po súčasnosť, boli vyrobené až v čase spomínanej vežovej prestavby - nazvané ako Štefan a Barbora, odliate v roku 1569. Poškodený zvon Barbora bol už pred pol druha storočím preliaty domácou firmou Fischer, vezafischer.jpg no v najbližších dňoch oba čaká opäť oprava. Zaujímavé, že iba o pár rokov mladší, ale najväčší zvon z tejto trojice v južnej veži, s viac ako jeden a pol metrovým priemerom úderového venca, sa do opravy ešte nepýta. Volá sa ako patrón kostola – Mikuláš a odlial ho v roku 1583 vandrujúci zvonolejár Ján Motko z Banskej Bystrice, ale pravdepodobnejšie z Popradu. Severná veža, na ktorej sa práve pracuje, zvony nemá. No na základe zápisu z kanonickej vizitácie kardinála a ostrihomského arcibiskupa Alexandra Rudnaia z roku 1823 vieme, že v nej boli umiestnené dva menšie zvony, smrtné, teda umieračiky. Možno tie zo zrušenej zvonice. V južnej bolo vtedy až päť zvonov.

Približne v rovnakom čase výroby zvonov, v roku 1570, boli pre vrcholy veží vyrobené veternice v tvare kohúta, osadené o sedem rokov neskôr za pôsobenia biskupa a arcibiskupského vikára (funkcia ostrihomského arcibiskupa vtedy nebola obsadená) Mikuláša Telegdyho (1535-1586). Na tomto mieste by som sa rád vyjadril aj k neustále opakovanému omylu v publikáciách, ktorý vznikol zrejme z netušenia existencie strednej veže, zrejme pri pohľade na vedutu vezavedu1566.jpg (vlastne až na tri podobné) Trnavy, spomínanej v závere článku Veduty Trnavy. Zobrazuje vraj požiar mesta v roku 1566, no už z tam opísaných dôvodov nemôže ísť o autentické zobrazenie vtedajšej tragédie. Podľa mňa je inšpirované už nezachovaným straším vzorom a dotvorený stavbami, ktoré autor poznal až vo svojom čase, najmenej o 50 rokov neskôr. Vlastne, všetky tri veduty v závere spomínaného článku majú zvláštnych spoločných menovateľov - na najstaršej (1566) a vezavedu1666.jpg najmladšej (1666) vedute má Hrubý kostol namiesto kohútov polmesiac, aj na mestskej veži, ktorá začala rásť až v roku 1574, a nestál ešte ani Univerzitný kostol (1629-1638). Na oboch má kostol oporné múry i novú svätyňu, ktoré pred rokom 1618 respektíve 1566 ešte nemohol mať. Aby toho nebolo málo, Porten v roku 1658 vyryl do dreva rovnaký pohľad na mesto z nezvyčajnej severnej strany a na Hrubý kostol umiestnil - kríže. vezavedu1658.jpg Pomaly sa zdá, že na vežiach menili symboly každú chvíľu, podľa toho, kto mal v meste väčšinu. Kohút bol kalvínskym symbolom, nesúvisí s erbom Pavla Holého z Hradnej - ďalší mylný názor historikov. Maďar Telegdy nemal najmenší dôvod umiestňovať na pamiatku mestského kapitána, Slováka Holého o 52 rokoch po jeho smrti a 46 rokov po vymretí rodu Holých znak z jeho erbu na najvyššie miesto v meste. Považujem za vylúčené, aby polmesiac vystriedal kohútov na streche znovu po sto rokoch, a práve v čase nového požiaru. Skôr by som uveril, že polmesiace videli už z diaľky nad Trnavou turecké vojská, plieniace v roku 1663 naše územie až po Hron, merajúce cestu na Moravu a späť tzv. českou cestou, vedúcou priamo Trnavou. No polmesiac nemusel znamenať kolaboráciu mesta s Osmanmi (ani som sa s takou myšlienkou nikde nestretol), bol súčasťou už najstaršej mestskej pečate Trnavy, v erbe Forgáčovcov od čias kráľovnej Márie boli hneď dva. Polmesiac nechýbal ani na iných šľachtických alebo arcibiskupských erboch. Zatiaľ si dvojnásobné nepovšimnutie Trnavy osmanským vojskom musíme vysvetľovať zásahom vyššej moci.

Porten svoj drevorez v roku 1658 celkom isto zhotovil podľa mňa možno aj sto rokov starého, neznámeho vzoru. Nevidno oporné múry, ktoré by tam už mali byť, a dilemu chýbajúcej svätyne na svojom vzore vyriešil šalamúnsky – jeho veduta v ľavej časti začína z ničoho nič v polovici Hrubého kostola, bez svätyne, hoci v jeho čase už jestvovala. Tieto tri veduty podľa mňa teda nezobrazujú zničenú a z toho dôvodu zníženú (ako sa často opakuje v literatúre) severnú vežu a nepoškodenú južnú, ale predstavujú nám trojvežový Hrubý kostol zo severnej strany spred roka 1566, no vidno len jeho nízku severnú vežu a strednú vysokú. Južnú nízku vzadu nevidno, stojí v zákryte.

Hlavný zdroj informácií + 1 foto niky a 1 náčrtok: Novinky z radnice (trnavskej)

Hlavné správy

KOMENTARE.SME.SK

Cynická obluda: Vlaky pre študentov

Nechcem teda našich terajších študentov a budúcich platcov daní strašiť...

AKTUALIZOVANÉ 11:40

Harabin pohorel. Sudcovia si vybrali Čima, ktorého odvolal Smer

Bývalý šéf Najvyššieho súdu skončil v hlasovaní až tretí, do Súdnej rady sa dostal jeho kritik.

BRATISLAVA.SME.SK

Ničenie histórie výstavbou garáží na Hrade vyvolalo odpor

Proti výstavbe podzemných garáží sa postavilo mnoho ľudí.


Už ste čítali?