Odpoveď som našiel hneď v úvode spomienok môjho starého otca, ktoré začiatkom 80. rokov minulého storočia rozdal v niekoľkých exemplároch svojim siedmim deťom: "...Ak by som mal písať tieto moje životné spomienky len pre seba samého, nemalo by to v podstate veľký význam, lebo ich mám v duchu pred sebou tak, ako aj celý môj uplynulý život. Ja však chcem, aby moje deti vedeli, ako som od útleho detstva prežíval svoju mladosť i svoj už dospelý vek, slovom - všetko ako to v celom mojom živote prebiehalo ešte prv, ako oni prišli na svet a ja som sa stal ich otcom. Verím teda, že tieto moje spomienky, ktoré im pri dožití mojej sedemdesiatky predkladám a venujem, príjmu s láskou a možno z nich načerpajú aj mnoho poučenia pre svoj ďalší život..."