V rukou písaných životných spomienkach môjho starého otca Jána Škreku z Hrnčiaroviec pri Trnave nechýba ani epocha Slovenského štátu. Nekomentuje však zákulisie dejinných udalostí, opisuje len svoj príbeh a príbeh svojej mladej rodinky, tak, ako ho videl svojimi očami a cítil na vlastnej koži. pokračovanie článku
Kedysi, keď sa vo vlakoch kradol toaletný papier a v staničných reštauráciách hliníkové lyžice, vlastne to bolo ešte v časoch, keď naše zadky boli otužované dennou tlačou, teda pár rokov predtým, čo som videl prvú rolku harmasana, a skladaný, z jednej strany lesklý hajzelpapier slúžil dospelákom na balenie tarasbulby, som nastúpil do prvej triedy základnej deväťročnej školy. pokračovanie článku
(venované Jožkovi T. Schönovi) pokračovanie článku
alebo
Ako si naši predkovia chleba vážiť vedeli
Znovu som trochu načrel zo spomienok svojho nebohého starého otca Jána Škreku, ktoré si pred pár desaťročiami ako dôchodca zapisoval do zošitov: pokračovanie článku
Štefana som spoznal ešte v Skloplaste. Usmiate úprimné oči, prešívaný kabát na drobnej postave, ušianka na neposlušných vlasoch, v ruke vedro s maltou či čerstvo zarobenou sadrou a opravoval po halách odŕcané rohy po šoféroch baterkových vozíčkov. Neskôr som ho v rovnakej uniforme vídaval na čerpačke. To bolo ešte pred Nežnou, keď sa v robote „mohlo“ piť. pokračovanie článku
„Veríš na náhody?“ - spýtala sa ma hlavná hrdinka bodkovaného príbehu a nečakajúc na odpoveď, pozerajúc na haldy snehu za oknom, pokračovala: pokračovanie článku
Trnave a jej obyvateľom, domácemu slovenskému a nemeckým hosťom (až od roku 1531 sa sem húfne sťahovali pred osmanskou hrozbou aj Maďari), venovali uhorskí vládcovia zvláštnu pozornosť. Najznámejšími sú asi kráľovské privilégiá z roku 1238, akým sa predtým dostalo iba hlavnému mestu - Stoličnému Belehradu (dnešný Székesfehérvár). pokračovanie článku
Nechcem spomínať na studené večery na námestí, zahrievaného zapálenými rečníkmi z balkóna divadla, na trikolóru v klope montérkového plášťa, na živého hada z prvých nebojácnych, čo pomedzi výrobné haly okrem štátnej zástavy niesli na trh aj svoju kožu a kožu svojich detí. Nechcem tu spomínať na VPN, na samizdat Dialóg, štrajkový výbor, na vyhadzovanie údajne arogantných ľudí z vedenia, ich nahradzovanie údajne nearogantnými priateľmi. pokračovanie článku
Holubník. Táto prezývka ešte pred pár rokmi ZDŠ a potom ZŠ na Hollého ulici v Trnave žije už len medzi pamätníkmi. Dnes je tam tanečné konzervatórium a rovnako súkromná ZUŠ (balet), no kedysi po vzniku ČSR tu zriadili meštiansku školu. Onedlho po jej zriadení tu, v dávnom Adalbertíne, dral gate aj môj nebohý starý otec. Jeho spomienky na roky 1924 - 1926, učiteľov a spolužiakov, ale nie len na nich, môžu byť pre mnohých zaujímavé. pokračovanie článku
Vôbec neboli dušičky, vonku nepadali traktory, bolo ku koncu júna, občas osviežujúco spŕchlo a hneď na to sa v slnkalúčoch zajagali strapce asi kyslých višní, ktoré nik neoberal, hoci sa už tak pýtali dolu. Pod višňou dva dlhé rozťahovacie stoly, vyslobodené z haraburdia v šope, okolo pár lavičiek, takých, čo by ich spred priedomia nik neukradol, ak - leda na kúrenie. pokračovanie článku
O polnoci na svätého Jána sa na zrúcanine hradu Korlátka stačí pomodliť jeden Otčenáš, aby sa otvorilo bralo pod zvetranými kameňmi a v ňom ukázala sieň plná pokladov, skoro ako pod kostolom v Rennes-le-Château alebo v Alibabovi. Má to iba jeden háčik - modlitbu treba bezchybne odrapkať odzadu dopredu, inak sa človek do šenku na Rozbehoch živý nevráti. Z tých, čo sa vrátili s nošou zlata a živí, takisto nik nestretol - otŕčať sa pokladom by bolo ešte nebezpečnejšie ako sa k nemu dostať. pokračovanie článku
Ak raz budeme môcť putovať časom, na cestu do roku 1925 návštevníkom Trnavy príde vhod malá brožúrka s plánikom mesta i s navrhovanou poznávacou turistickou trasou. Vítané sú aj hromadné školské výpravy. pokračovanie článku
...urobil jamku. Najlepšie to šlo tomu, kto ešte nosil po zime hnedé kožené baganče s remienkom, no najdôležitejší na nich bol kovový mesiačik na podpätku, ktorý mal na mnoho a mnoho rokov zabrániť zodratiu podošvy a zachovať tak nezničiteľnú obuv ako štafetu pre mladších súrodencov. pokračovanie článku
Odpoveď som našiel hneď v úvode spomienok môjho starého otca, ktoré začiatkom 80. rokov minulého storočia rozdal v niekoľkých exemplároch svojim siedmim deťom: "...Ak by som mal písať tieto moje životné spomienky len pre seba samého, nemalo by to v podstate veľký význam, lebo ich mám v duchu pred sebou tak, ako aj celý môj uplynulý život. Ja však chcem, aby moje deti vedeli, ako som od útleho detstva prežíval svoju mladosť i svoj už dospelý vek, slovom - všetko ako to v celom mojom živote prebiehalo ešte prv, ako oni prišli na svet a ja som sa stal ich otcom. Verím teda, že tieto moje spomienky, ktoré im pri dožití mojej sedemdesiatky predkladám a venujem, príjmu s láskou a možno z nich načerpajú aj mnoho poučenia pre svoj ďalší život..." pokračovanie článku
Keď som sa v deň výročia VOSR minulý rok driapal za zvonmi na jednu z veží Dómu sv. Mikuláša v Trnave (ktorý do dvoch dní po mojej návšteve vyhlásil pápež Benedikt XVI. za Baziliku minor - ale netreba v tom hľadať súvislosť), netušil som, že to nebude môj posledný výstup s ohromnou pravdepodobnosťou vystrelenia duše vysokým krvným tlakom kamsi na Psiu hviezdu. Ale bez úhony som to vtedy prežil, a predchádzajúcim výstupom na Mestskú vežu dokonca prekonal aj svoj osobný, vyše 40-ročný výškový rekord - prvú a poslednú jazdu na veľkom reťazovom kolotoči. Bol som si na istom, že podobných krkolomných kúskov som zakúsil do smrti dosť a bez podobných adrenalínových šokov koncom tohto roka šťastne oslávim abrahámoviny. Lenže... pokračovanie článku
Znovu som sa začítal do spomienok môjho nebohého starého otca a znovu som si povedal, že niektoré riadky napísané úhľadným úradníckym písmom obyčajnou ceruzkou do niekoľkých školských zošitov by mohli byť celkom zaujímavé nie len pre jeho, čo do počtu, bohaté potomstvo. Zhodou okolností táto kapitola pokračuje rokom 1929, bezprostredne za tou, ktorá tvorila gro minulého článku. Nevybral som ju náhodne, je tu istá podobnosť s dneškom. pokračovanie článku
V sobotu som sa motal s fotoaparátom okolo súsošia Najsv. Trojice v Trnave. V jednej chvíli mi za chrbtom zavŕzgal bicykel a ani som sa nemusel obzrieť, kto to pri mne zahamoval, stačil pozdrav: Ahoj, Bifľoš! Jasné – niekto spred štvrťstoročia z večernej priemyslovky, a v takejto zime na bicykli – tak jedine Majka Mikušová. Strojárine nezostala verná, po Nežnej revolúcii študovala to, čo ju naozaj bavilo, dnes je katechétka. Náboženstvo je aj našou najčastejšou témou, keď sa náhodne stretneme, nebolo tomu inak ani predvčerom. pokračovanie článku
Bože, stoj dnes večer pri mne, keď budú žrebovať čísla. Poznáš ma, neotravujem Ťa často, a vieš aj to, že nie som bohvieaký odsúdeniahodný hazardér. Netipoval som už celú večnosť, ale teraz, keď je šanca vyhrať toľké prachy... pokračovanie článku
Tradície vymierajú. Neviem, či sa niekde na Slovensku bude brodiť snehom od drevenice k drevenici skupinka detí v kožúškoch, s papierovými korunkami na strapatých hlávkach s červenými ušami, s betlehemom na krku, možno na niektorých verajach domov zostanú kriedou napísané iniciálky troch malých kráľov a nový letopočet... A možno si túto scénu iba pozrieme v teple panelákového bytu v televízii v nejakom starom dobrom čierno-bielom filme. pokračovanie článku
Mal som rád tieto mikulášske rána, aj keď som toho roku bol už prvák, a svätý–nesvätý – muselo sa ísť do školy. pokračovanie článku
„Nech vás Panenka Márija Trnafská ochranuje, ket ho po ceste rozbijete!“ – zadupľoval cez nízke zamrežované okno do ulice ešte raz náš otec, kým sme sa mu celkom nestratili z očí za rohom polozrúcaných garáží s plechovými roletami. O svoj obľúbený sklenený džbán sa nemusel strachovať, vedeli sme si so sestrou živo predstaviť tú bitku, keby sme sa vrátili z druhého konca Vajanského ulice bez jeho nedeľného piva. No vždy by sme boli na tom lepšie ako otcov kamarát z detstva, ten vraj dostával világoš už popredu, aby ho nerozbil. pokračovanie článku
V piatok 7. novembra, hneď na druhý deň po slávnostnom vyzdvihnutí zvonov sv. Barbora a sv. Štefan na ich pôvodné miesto v južnej veži Dómu sv. Mikuláša v Trnave, som vstával s mindrákom z toho, že som sa aspoň nepokúsil nejako prepašovať hore, kde partia ozaj veselých chlapov z Prahy mala ešte veľa roboty s upevnením zvonov do stolice a ich sprevádzkovaním na elektrický pohon. pokračovanie článku
Počas prác na záchrane Dómu sv. Mikuláša v Trnave, ktoré sa začali uprostred leta 2004 obnažovaním zvlhnutých obvodových múrov, prišlo i na prehliadku troch zvonov v južnej veži (v roku 1823 ich v nej bolo päť, v severnej veži dva umieračiky, dnes žiaden). V roku 2006 zvony v južnej veži, ktorej samotnej hrozilo zrútenie, zmĺkli. pokračovanie článku
Odmalička bola pravým opakom svojej sestry-dvojičky. Namiesto bránenia si svojho cumľa sa rozplakala. Dávno spoločne vyrástli z dupľovaného kočíka, ktorý im kúpil otec v Trnave pod Mestskou vežou v obchode s kočíkmi a hračkami u Steinitza, no jej sebavedomie klesalo úmerne so stúpajúcim sebavedomím jej dvojčaťa ďalej. Bola príliš utiahnutá do seba, príliš nesmelá, príliš bojazlivá. Smelé mala iba sny, v ktorých sa stávala hlavnou hrdinkou dievčenských románov, schovávaných pred mamou pod slamník. pokračovanie článku
V neďalekom Kamennom Mlyne mlynárčil istý pán Gažo a zaoberal sa aj včelárstvom. Keď bolo treba vyberať od včiel med, na túto prácu si pozval vždy nášho dedka, ktorý bol aj skúseným včelárom. Dedko však, keď tam išiel, vzal so sebou i mňa, možno, aby mu bolo veselšie, a ja som šiel rád, lebo od mlynára som vždy dostal toľko medu, že som ho nezvládol ani zjesť, ba ešte sme aj domov priniesli. pokračovanie článku
Občas si rád spomeniem na Sovietsky zväz. Nikdy som nebol v krajine, kde zajtra znamenalo už včera, hoci na kontakt s bratmi Rusmi nás pripravovali už od 4. triedy základnej školy, akoby sme ozaj mali byť 16. respúblikou. Musel som si vystačiť s leteckou korešpondenciou s Natašou Vorobľovovou z Balakova v Saratovskej oblasti a tešiť sa, že raz ako vzorný žiak sa s ňou stretnem v Arteku, medzinárodnom pionierskom tábore na Kryme, ktorý sme poznali z obrázkov v učebniciach. pokračovanie článku
Do svojich štyroch-piatich rokov sme s malými prestávkami, ktorými boli otcove pokusy usadiť sa niekde na jeho rodnej Morave, žili u jeho svokra. Dedko, hoci mal len čosi po päťdesiatke, bol už vdovec a staral sa o svojich piatich synov. Najmladší bol len o osem rokov starší ako ja, ale pre mňa boli všetci piati už veľkí, dospelí, a muž v najlepších rokoch, ku ktorým sa blížim teraz aj ja, bol pre mňa typický starý, láskavý dedko. pokračovanie článku
Nebudem dlho napínať – nejde o poklad templárov, svätý grál alebo Chíramov nôž na rezanie kameňa. Je to odpoveď na denno-dennú otázku okoloidúcich, ktorú som dal do nadpisu článku spred štyroch týždňov: „Už ste našli nejaký poklad?“ Našli. Je starý asi tisíc dvesto rokov a je pre Trnavčanov zo vzácneho materiálu – z kameňa. Ide o zabudnutú kruhovú sakrálnu stavbu, akých sa na území Slovenska doteraz našlo len asi devätnásť. Teda, vedelo sa o nej vždy, iba sa zabudlo, kde stála, a zdá sa, že aj ako sa volala. Tak poporiadku: pokračovanie článku
Od 4. augusta sa mi znova nasporilo zopár záberov z nášho balkóna na nebeské divadlo, so siluetou niekoľkých trnavských kostolných veží, špatenou panelákovou zástavbou pri Hlbokej ceste. Ale čo si kam prenesiem balkón, na Trojičné námestie? Zábery som nijako neupravoval, iba vyrezal, jeden natočil o stupeň doľava, takže sú len také obyčajné, neumelecké, čo dokáže každý somár s automatickým kompaktom, teda aj ja. Z tej búrky z polovice augusta som urobil aj detaily na blesky, aby bolo vidno, že som ich nevyškrabkal babkinou ihlicou. pokračovanie článku
Navštívila ma susedka, že sused, poraďte, môjho malého v škole bije učiteľ, prišiel domov s plačom, a nielen jeho, výprask dostávajú aj ostatní. Mám mu ísť vynadať, podať sťažnosť, alebo napíšete o tom? Robko je veľmi dobrý chlapec, veď ho poznáte, v puberte možno trochu živší... pokračovanie článku
Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok...
lacosebakgmail.com
